Čím sa líšia slovenské F-16 od starších strojov?

Zo strany laickej verejnosti často zaznievajú výhrady, že v prípade F-16 kupujeme staré lietadlá. Aj na tieto tvrdenia zareagoval podplukovník Peter Gregor, veliteľ letky F-16, ktorá v súčasnosti už nesie meno 1. taktická letka počas prednášky na Leteckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach.

V prvom článku, ktorý redakcia Futurearmy.sk z tejto prednášky pripravila, sme sa venovali výzbroji pre naše stíhačky. Teraz sa pozrieme na porovnanie našich F-16 Block 70 so staršími strojmi.

Ako argument často zaznieva, že F-16 je staré lietadlo z roku 1974. Zhodou okolností, v rovnakom roku sa začal vyrábať aj Volkswagen Golf. Ale súhlasili by ste s tvrdením, že Golf ôsmej generácie je rovnaké auto, ako Golf z roku 1974? Asi nie…

Podplukovník Gregor pripomenul, že pri výbere nového typu lietadla, ktorý by nahradil vtedajšie stíhačky MiG-29, nebola medzi požiadavkami schopnosť stealth. F-35 sa preto automaticky do zvažovaného výberu nedostal. F-16 síce absolvovala prvý let v roku 1974, ale jej najnovšia verzia podľa pplk. Gregora „spĺňa všetky požiadavky, ktoré sme na ňu kládli“ a „za tie peniaze sme dostali slušný balík“.

Najdôležitejší je použitý radar AN/APG-83 typu AESA, ktorý je z F-35, ale hardvérovo upravený tak, aby sa zmestil do čumáku F-16. Rozdiel medzi radarmi starších verzií a našou Block 70 je podľa pplk. Gregora „neskutočný“.

„Mal som možnosť lietať F-16 Block 30. Mohli ste na nej zachytiť cieľ na 45 míľ (cca 80 km), ale museli ste vedieť presný kurz aj pozíciu, kam sa s tým rádiolokátorom pozrieť,“ hovorí pplk. Gregor s tým, že údaje dostal od letovej kontroly. Tá ich mohla získať z pozemných radarov alebo z lietadla AWACS.

Po tom, čo dostal potrebné údaje, musel manuálnym ovládaním fyzicky nastaviť anténu rádiolokátora a fyzicky ju tak donútiť pozrieť sa na to miesto, kde chce, čo sa týka výškového nastavenia aj vzdialenosti. „Keď toto všetko spravím správne, a ten cieľ správne skorelujem, tak ten cieľ mi tam vyskočí,“ hovorí pplk. Gregor.

V novej verzii je ale všetko iné: „Keď som prvýkrát letel v Block 70, snažil som sa korelovať ciele tak, ako v Block 30, ale oni mi tam vyskakovali samé, dokonca hlboko cez 100 míľ (185 km).“

„Rozdiel je teda v tom, že kým v Blocku 30 ste sa museli snažiť dostať nejaké informácie z lietadla, tu naopak, musíte niektoré informácie odmazať, aby nezaťažovali mozog a nezvyšovali pracovnú záťaž pilota, pretože veľmi ľahko sa dokážete presýtiť informáciami z tohto lokátora,“ uzavrel kapitolu o radare pplk. Gregor.

Lietadlo podľa neho všemožne pomáha pilotovi, aby sa nemusel toľko sústrediť na lietanie, ale mohol venovať viac pozornosti taktickej situácii a boju. Staršie F-16 mali klasický avionický panel na lietanie, je tam výškomer, umelý horizont, navigácia a podobne. Na verzii Block 70 je toto kompletne vymenené. Viete si tam zapnúť aj tieto letové ukazovatele v digitálnej podobe, ale hlavnou úlohou centrálneho displeja je zobrazovanie taktickej situácie.

„Je tam pohľad zhora na celú situáciu, v ktorej sa nachádzate. Vidíte svojich kolegov, vidíte nepriateľov, vidíte ich dosahy, vidíte svoje dosahy. Podľa toho si viete prispôsobiť taktiku,“ povedal pplk. Gregor s tým, že lietadlo je stavané pre BVR (Beyond Visual Range) a preto sa aj taktika robí tak, aby väčšina boja (ideálne celý) prebehla v režime BVR a aby k vizuálnemu kontaktu s protivníkom vôbec nedošlo.

F-16 Block 70 má vo výbave aj protikolízny systém Auto-GCAS, ktorý zachraňuje život pilota pri preťažení. F-16 je v tomto ohľade veľmi náročná, má totiž veľmi rýchly nástup G-čok. Dokáže podľa pplk. Gregora napríklad točiť zákrutu s preťažením 9G a ešte pri tom zrýchľovať.

Piloti musia prejsť výcvikom na centrifúge (či už v Poľsku alebo v USA). Zvládnuť preťaženie pomáha sedačka aj anti-G nohavice, no základom je byť na takýto manéver fyzicky pripravený, vedieť správne zatnúť svaly a správne dýchať.

Ak sa napriek všetkému stane, že pilot kvôli preťaženiu stratí vedomie, lietadlo nedovolí, aby došlo k zrážke so zemou. Preťaženie je väčšinou následkom nejakého nezvyklého manévru, preto sa stroj automaticky vyrovná a začne mierne stúpať v uhle 10 stupňov, kým pilot opäť neprevezme riadenie. V takomto prípade sa let prerušuje a nasleduje návrat na základňu, kde je podrobené prehliadke lietadlo i pilot. Ten sa môže vrátiť k lietaniu až po tom, čo opätovne absolvuje centrifúgu.

Ďalší systém pomáha pri strate orientácie, napríklad v mrakoch. To je veľmi jednoduché, pretože kryt kabíny F-16 je jedna bublina bez rámovania. Ak si pilot nie je istý, či naďalej letí rovno, stlačí jedno tlačidlo a lietadlo sa automaticky vyrovná do horizontu.

Podplukovník Gregor si veľmi pochvaľuje aj CFT (Conformal Fuel Tanks) nádrže na chrbte lietadla. Tie kopírujú tvar lietadla a nedajú sa odhodiť. Majú ale dve veľké výhody. Nádrže podvesené pod krídlami majú obmedzenia čo sa týka preťaženia (limitovaný počet G), čo pri CFT nádržiach neplatí a navyše nezaberajú závesníky a lietadlo teda môže niesť pri ich použití viac výzbroje.

Ďalšou veľkou výhodou verzie Block 70 je absorpčný náter Have Glass, ktorý znižuje radarový odraz lietadla. „Sám som videl, že to funguje, pretože keď som mal čistú mašinu (bez podvesených zbraní či nádrží, pozn. red.) tak Block 30 ma nebol schopný zachytiť ani na 30 míľ (55 km),“ povedal pplk. Gregor.

Vyzdvihol aj Viper Shield, teda systém vlastnej ochrany lietadla, z neho je však 99 percent utajovaných, preto sa mu nemohol viac venovať.

Pochválil ale motor, ktorý je podľa neho najsilnejší, aký sa momentálne dá do F-16 kúpiť. Verziu Block 70 poháňa motor General Electric FE110-129D, ktorý má ťah 131 kN a okrem toho sa môže popýšiť aj predĺženou životnosťou. Pre porovnanie, Block 30 má motor s ťahom 125 kN a staršie Block 15 mali 106 kN.

Po skončení prednášky na Leteckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach sme sa podplukovníka Gregora opýtali aj na porovnanie F-16 Block 70 so stíhačkami MiG-29, ktoré sme používali predtým.

„Hlavný rozdiel medzi starými stíhačkami MiG-29 a novými F-16 je v avionických a zbraňových systémoch. Z avioniky je to najmä radar, systém vlastnej ochrany Viper Shield a celková architekúra lietadla, ktorá je prispôsobená pre pilota, pre to, aby bol schopný robiť to, čo má robiť a pre to, aby bol schopný splniť misiu,“ uviedol pplk. Gregor.

„Čo sa týka zbraňových systémov, disponujeme lepšími systémami pre boj vzduch-vzduch. Máme AIM-9X pre WVR (Within Visual Range) misie, teda misie, kde vidíte nepriateľa a rakety AIM-120 AMRAAM pre BVR (Beyond Visual Range) misie, kde nepriateľa nevidíte. Čo sa týka výzbroje air-to-ground (vzduch-zem), tam MiG-29 disponoval iba neriadenými raketami a neriadenými bombami. My máme k dispozícii tzv. inteligentnú muníciu, ktorá je navádzaná cez GPS signál alebo laserom, prípadne kombináciou oboch,“ uzavrel.

My už len dodáme, že o výzbroji pre naše F-16 si môžete viac prečítať v predchádzajúcom článku na túto tému.