Čo pomôže tankom prežiť na bojiskách budúcnosti?
Dejiny obrnenej techniky, osobitne tankov, sprevádzalo neustále súperenie medzi ich pancierovou ochranou a protitankovými zbraňami. Tieto preteky ešte viac urýchlila prebiehajúca vojna na Ukrajine. Aj najmodernejšie opatrenia zaisťujúce prežitie tankov na bojisku sú zrazu prekonané a treba vyvíjať nové.
V priebehu niekoľkých posledných desaťročí pravidelne zaznievajú hlasy, ktoré označujú tanky za zbytočnosť, ktorá nemá na modernom bojisku šancu na prežitie. O koniec ich éry sa najprv mali postarať vrtuľníky, potom nové protitankové rakety a aktuálne sú to drony. Obrnence s kanónom veľkej ráže však stále majú v boji svoje nezastupiteľné miesto. Na priamu podporu pechoty či už pri útoku alebo obrane dokážu okamžite poskytnúť zdrvujúcu palebnú silu. Samozrejme, nemá zmysel posielať samotný tank proti zakopaným vojakom s protitankovými raketami. Dôležitá je vzájomná spolupráca viacerých druhov zbraní, ktorá zaistí ich prežitie a úspech.
Tanky na bojiskách pôsobia už viac ako sto rokov. Na začiatku boli ich protivníkom len rôzne protitankové zbrane. Ako sa zvyšoval ich kaliber a účinnosť, zväčšovala sa aj hrúbka panciera tankov a jeho odolnosť. Keď sa vo väčšom počte začali namiesto priebojných projektilov používať priepalné kumulatívne hlavice, prispôsobil sa tomu aj pancier, ktorý začali tvoriť viaceré vrstvy rôznych materiálov. Ďalšou vetvou vývoja bol reaktívny pancier tvorený kockami výbušniny. Na zásah reagovala takáto kocka výbuchom smerom von od tanku, čo znižovalo účinok projektilu. Odpoveďou na nové typy panciera zas boli tandemové hlavice.
Takto by to mohlo pokračovať dookola, až kým neprišla naozaj revolučná protizbraň výrazne zvyšujúca životaschopnosť tanku. Aspoň takým sa systém aktívnej ochrany (APS – Active Protection System) spočiatku javil. Princíp je jednoduchý. Tank vybavíme radarmi, ktoré zistia, kedy je naň vystrelená raketa či iný projektil. Zároveň pridáme automatické odpaľovacie zariadenia, ktoré tento projektil zničia. APS vyvíjali alebo vyvíjajú viaceré štáty – USA, Rusko, Ukrajina, Izrael a ďalší. Najďalej sa dostal izraelský systém Trophy, ktorý bol odskúšaný už aj v boji. Preto si ho vybrali aj iné krajiny. Spojené štáty ho montujú na najnovšie verzie tankov M1A2 Abrams, Nemci s ním rátajú pre Leopard 2A8 a Briti pre Challenger 3.
Základom systému Trophy je radar so štyrmi plochými anténami, ktoré poskytujú 360-stupňové pokrytie okolo vozidla. Radar dodáva informácie vysokorýchlostnému počítaču, ktorý automaticky vyhodnotí viaceré parametre zachytenej hrozby – aká je jej rýchlosť, dráha, uhol dopadu a podobne. Na základe toho sa systém rozhodne, či použije jedno z dvoch otočných odpaľovacích zariadení, ktoré sú na veži namontované. Tie vypustia proti blížiacej sa hrozbe množstvo malých projektilov, ktoré sú však presne zamierené, aby sa obmedzilo riziko ohrozenia vlastných vojakov okolo tanku. Účinok týchto projektilov sa dá prirovnať k veľkej brokovnici.
Systém Trophy dokáže ničiť viaceré druhy zbraní, ako sú protitankové rakety, niektoré druhy delostreleckých granátov či z pleca odpaľované strely ako RPG a podobne. Funguje pri státí na mieste aj počas jazdy. Dokáže sledovať a ničiť viaceré hrozby blížiace sa z rôznych smerov. Posádke tanku tiež poskytuje informácie o tom, odkiaľ boli tieto hrozby vystrelené. Cez dátové prepojenie môžu túto informáciu dostať všetky okolité vozidlá a jednotky.
Zatiaľ na ťažkých vozidlách
Izraelská armáda používa systém Trophy od roku 2009. K prvému úspešnému bojovému použitiu došlo 1. marca 2011, kedy tank Merkava IV s týmto APS odrazil útok raketou pri Pásme Gazy. V rovnakej oblasti došlo o tri týždne k inej prelomovej udalosti, keď sa cieľom útoku stal ďalší tank Merkava IV. Systém Trophy vyhodnotil, že raketa mieri mimo a nezasiahol proti nej. Posádke tanku však dodal informácie, odkiaľ bola raketa vystrelená a tak Merkava proti strelcovi vzápätí zasiahla.
Okrem tankov Merkava montujú izraelské ozbrojené sily systémy Trophy aj na vozidlá Namer, čo sú ťažké obrnené transportéry na tankovom podvozku. Aj APS má totiž svoje nevýhody a jednou z nich je práve vysoká hmotnosť. Trophy v základnej verzii, ktorá začala byť neskôr označovaná ako HV, má viac ako 800 kg a je teda možné ho bez obmedzení použíť iba na tankoch a iných ťažkých vozidlách. Pri strojoch nižších hmotnostných kategórií by už ovplyvňoval ich výkony. Preto vznikol systém Trophy MV, ktorý má len 480 kg. Vyvinuli ho špeciálne pre také vozidlá, ako sú americké Bradley a Stryker. Pre zaujímavosť, keď firma Rafael usporiadala testovanie systému Trophy MV v extrémnych podmienkach, prišlo sa na to pozrieť 130 odborníkov z 15 krajín. To svedčí o veľkom záujme o tento výrobok. Ako posledný do rodiny pribudol systém Trophy LV, ktorý má len 200 kg a je určený pre ľahké vozidlá s hmotnosťou do 8 ton.
Čo s dronmi a útokmi zhora?
Počas prvého roku vojny na Ukrajine by sa mohlo zdať, že práve APS ako Trophy je ideálnym riešením pre moderné bojisko. K tankovým súbojom dochádzalo len zriedka, najviac obrnencov vyradili práve protitankové rakety prípadne delostrelectvo. Vývoj situácie na reálnom bojisku však opäť predbehol zavádzanie noviniek do praxe. Jednou z nevýhod systému Trophy je, že síce poskytuje vysokú mieru ochrany proti strelám zo všetkých strán, ale nie zhora. Panely radarových antén má rozmiestnené po bokoch veže, ale priamo nad tankom je okno, kam systém nevidí. A práve rakety ako Javelin útočia zhora.
Ešte väčšou hrozbou pre tanky sú však v druhom roku vojny drony – a proti tým je systém Trophy neúčinný. Trvalo roky, kým sa ho podarilo vyladiť tak, aby radarmi zachytával a rozoznával práve vysokorýchlostné projektily. Drony sa však pohybujú v porovnaní s raketami či delostreleckými granátmi extrémne pomaly. Ak by mali radary zachytávať všetko, čo sa okolo tanku pohybuje, systém by bol zahltený vyhodnocovaním cieľov. A navyše, okrem kamikadze dronov, ktoré útočia priamo nárazom, sú tu aj také bezpilotné prostriedky, ktoré zhadzujú na vozidlá granáty. A proti nim by APS nezabral ani v prípade zmeny nastavenia – pretože priamo nad sebou má spomínané okno, kam nevidí.
Proti kamikadze dronom by mohli fungovať rušičky namontované priamo na tankoch či iných vozidlách. Prerušia signál, ktorý spája dron s operátorom a ten ho vo finálnej fáze nevie ovládať a nasmerovať na cieľ. Zhodou okolností aj Ukrajina aj Rusko nedávno zverejnili videá, na ktorých takéto rušičky testovali. Zdá sa, že tá ruská má príliš malý dosah. A aj v prípade tej ukrajinskej bude ešte trvať, kým sa podarí systém v dostatočnom množstve vyrobiť a namontovať na frontové vozidlá. Navyše, stále neposkytujú riešenie proti dronom, ktoré zhadzujú granáty zhora na vozidlá. Skúsený operátor s nimi dokáže trafiť z pomerne veľkej výšky – a vyhnúť sa tak dosahu rušičky.
Zdroj foto: IDF, Piranha Tech
