Viacerí laserové zbrane vyvíjajú, Južná Kórea ich ako prvá sériovo vyrába
Laserové zbrane vyvíja viacero štátov. V USA s tým začali ešte predtým, ako rozvoj dronov vyvolal potrebu urýchleného hľadania prostriedkov proti nim. Vývoj prebieha aj v Británii, Izraeli a ďalších štátov. Všetkých však v tichosti predbehla Južná Kórea, ktorá tento mesiac oznámila, že laserový systém začína ako prvá na svete sériovo vyrábať a zaradí ho do výzbroje.
Spojené štáty začali testovať laserové systémy už dávnejšie. Vyskúšali ich na lodiach, pričom úspešne zničili ciele predstavujúce strelu s plochou dráhou letu, či útočiaci čln. Išlo však len o prvý krok na ceste k prípadnej zbrani budúcnosti. Zaviesť laser do výzbroje sa americké námorníctvo nechystalo.
Americké letectvo sa zas snažilo použiť laser na špeciálne upravenom lietadle AC-130. Mal mať výkon 100 kW, dosah 20 km a hmotnosť 5 až 7 ton. Mal slúžiť na ničenie cieľov v husto zastavaných oblastiach, kde by bolo inak vysoké riziko vedľajších škôd. Program však napokon zrušili, oficiálne pre „technické prekážky“. Osobitným systémom zas mal byť laser na ničenie balistických rakiet, ktorý sa tiež nerealizoval.
Potom prišla vojna na Ukrajine a ďalšie konflikty, ktoré ukázali rastúcu dôležitosť dronov na bojisku. V Náhornom Karabachu či Etiópii tá strana, ktorá nemala drony a ani obranu proti nim, utrpela jednoznačnú porážku. Na Ukrajine drony masovo používajú obe strany a pretekajú sa v taktike ich nasadenia i obrane proti nim.
Do určitej miery fungujú rušičky, pozemné protilietadlové guľomety a ľahké kanóny (ideálne zameriavané radarom) či navádzané rakety zem-vzduch. Na lovenie dronov sa používajú aj ľahké vrtuľové lietadlá či helikoptéry vybavené guľometmi. Všetky tieto spôsoby majú aj svoje nevýhody, a jednou z nich sú prevádzkové náklady.
No a práve tu je priestor pre laserové systémy. Tie tiež nie sú ideálne, ale mohli by tvoriť ďalší dielik v skladačke viacvrstvovej protivzdušnej obrany. Nevýhodou laserov je, že potrebujú dobrú viditeľnosť (prašné prostredie výrazne znižuje ich účinnosť) a sú energeticky náročné. Potrebujú teda výkonný generátor, ktorý má zas vysokú hmotnosť. Nemožno ich teda namontovať na nejaké ľahké vozidlo.
Na cieľ, ktorý ničia sústredenou energiou, tiež potrebujú pôsobiť dlhší čas. Pri malých dronoch je to pár sekúnd. Čím je cieľ väčší, tým dlhší čas na jeho zničenie treba.
Výhodou však je, že okrem generátora už laserové systémy nepotrebujú žiadnu ďalšiu dodatočnú muníciu, výstrely si „vyrábajú“ samé. A tomu zodpovedá aj ich cena, ktorá je pár dolárov za jeden výstrel. Tomu nemôže konkurovať ani munícia pre veľkokalibrové guľomety, o riadených raketách ani nehovoriac.
Práve na obranu proti dronom vyvíja firma Raytheon pre americkú armádu systém DE M-SHORAD (Directed Energy Maneuver Short Range Air Defence / Pohyblivý systém protivzdušnej obrany krátkeho dosahu využívajúci smerovanú energiu). Ide o laser s výkonom 50 kW namontovaný na osemkolesovom vozidle Stryker. Na jar tohto roka poslala americká armáda štyri prototypy na testy v tých najťažších (čiže najprašnejších) podmienkach na Blízkom východe.
Američania však nie sú jediní, kto podobné zbrane vyvíja. Britské námorníctvo tiež v spolupráci s firmou Raytheon vyvíja systém DragonFire, ktorý by mal byť hotový v roku 2027. Briti pracujú aj na menšom projekte Swinton, ktorý by mal byť používaný na podvozku obrnených vozidiel. Vývoj prebieha aj v Nemecku, Turecku a ďalších štátoch.
Izrael napríklad chystá systém Iron Beam, ktorý vyvíja domáca firma Rafael a americký Lockheed Martin. Stal by sa ďalším prvkom viacvrstvovej protivzdušnej obrany. Má mať výkon 100 kW a bude určený na ničenie dronov, ale aj delostreleckých granátov. Pripravený by mal byť už v roku 2025.
Kým všetky tieto projekty sa ešte len pripravujú, Južná Kórea znenazdajky oznámila, že po úspešnom vývoji a testoch svojho systému spúšťa sériovú výrobu. Laserový systém nesie jednoduché označenie Block I a je určený na boj proti dronom. Pri skúškach zničil 100 percent cieľov, ktoré tvorili kvadrokoptéry i drony s pevným krídlom.
Block I má tvar a rozmery lodného kontajnera. Je dlhý 9 metrov, na šírku i na výšku má 3 metre. Na boku je radar alebo iný sledovací systém a na strope je namontovaný samotný laser. Zbraň je určená na ochranu základní a iných dôležitých bodov proti severokórejským dronom.
Projekt stál necelých 65 miliónov dolárov a vývoj spustili v roku 2019. „Lúč je neviditeľný a nevydáva žiadny hluk. Netreba žiadnu dodatočnú muníciu. Všetko, čo treba, je elektrina,“ uviedla juhokórejská agentúra DAPA zodpovedná za vývoj. Má výkon 20 kW a jeden výstrel stojí menej ako 1,50 dolárov.
To nie je všetko. DAPA už pracuje na vývoji systému Block II, ktorý bude mať výrazne väčší výkon i dosah. Bude môcť ničiť väčšie ciele, ako lietadlá a balistické rakety a podľa agentúry „zmení pravidlá hry“. Objavili sa aj správy o vývoji verzie Block III, ktorá by bola určená pre lode.