Rakety pre Ukrajinu a ďalšie výsledky summitu NATO

Summit Severoatlantickej organizácie v tureckej Ankare poznačilo viacero siláckych vyhlásení amerického prezidenta Trumpa. Ich tón sa však v priebehu stretnutia menil. Možno ich rozdeliť na to, čo odznelo pred samotným začiatkom, čo je známe z neverejného rokovania a čo bolo povedané na formálnom závere.

1. Grónsko

Trump niekoľko mesiacov nespomínal snahy o získanie Grónska. Pri príchode na summit však túto tému opäť otvoril. Podľa neho USA potrebujú Grónsko na svoju ochranu, pretože „je veľmi dôležité pre Spojené štáty, ale nie je dôležité pre Dánsko“. Kodaň a vlastne aj celú alianciu kritizoval za to, že obranu ostrova podľa neho zanedbáva. „Som s NATO veľmi nespokojný. Pre to, čo sa deje s Grónskom, mi NATO nerobí radosť,“ vyhlásil americký prezident.

Predstavitelia Dánska i Grónska (ktoré je autonómnou oblasťou) okamžite vyhlásili, že ostrov nie je na predaj. Podporili ich aj viacerí európski lídri. Zdá sa však, že Trump len vypustil lakmusový papierik, aby si otestoval reakcie. Dánsky minister zahraničia Lars Løkke Rasmussen neskôr povedal, že Trump sa o tom síce rozprával s novinármi, ale v rokovacej miestnosti táto téma nezaznela. Viaceré zdroje potvrdili, že ani americký minister zahraničia Marco Rubio o Grónsku nehovoril.

2. Španielsko

Podobne vyznievajú aj Trumpove vyhrážky Španielsku. Jeho socialistickému premiérovi Pedrovi Sánchezovi nevie zabudnúť dve veci – odmietnutie zvýšenia vojenských výdavkov zo súčasnej hranice 2 % HDP na 5 % HDP a odmietnutie poskytnutia španielskych základní pre útok na Irán.

Trump teraz vyhlásil, že Španielsko je „stratený prípad“ a „hrozný partner v NATO“. Preto chce zrušiť všetky obchodné vzťahy s touto krajinou – čo by sa však realizovalo len veľmi ťažko. Aj španielski predstavitelia tieto vyhlásenia zľahčujú.

Samotný Sánchez hovorí, že vzťahy s USA sú „veľmi pozitívne“ a že sa s Trumpom na summite neformálne rozprával. „Hovorili sme o majstrovstvách sveta vo futbale… nebolo tam žiadne napätie, práve naopak, bolo to celé veľmi priateľské,“ vyhlásil Sánchez.

3. Budúcnosť NATO

Trump nedávno hovoril o možnom stiahnutí niekoľko tisíc amerických vojakov z Nemecka. V Turecku „medzi rečou“ spomenul, že USA by mohli stiahnuť všetkých svojich vojakov z Európy. Posťažoval sa, že „spojenci z NATO tu neboli pre nás, a my sme tu boli pre nich“.

Všetkých 32 členských štátov aliancie vrátane USA však na záver potvrdili svoj záväzok dodržať Článok 5 o spoločnej obrane, ktorý hovorí, že útok na jedného člena je útokom na všetkých a v prípade napadnutia mu prídu na pomoc.

4. Pomoc Ukrajine

Členské štáty NATO sa zaviazali poskytnúť Ukrajine v najbližších dvoch rokoch vojenský pomoc vo výške 140 miliárd eur – 70 miliárd v tomto roku a najmenej toľko aj v budúcom roku.

Vo viacerých prípadoch začala táto pomoc už počas summitu nadobúdať konkrétne kontúry. Česko sa napríklad vôbec prvýkrát zapojí do iniciatívy PURL, v rámci ktorej spojenecké krajiny financujú nákup amerických zbraní pre Ukrajinu. Český premiér Babiš konkrétnu sumu nespomenul, pôjde však podľa neho o jednorazovú záležitosť.

Významnejšie je oznámenie firiem Lockheed Martin a Rheinmetall o vytvorení partnerstva pri výrobe rakiet ATACMS v Európe. Obe spoločnosti majú podporu americkej i nemeckej vlády. Produkcia v závode v Unterlüse by sa mala rozbehnúť už v roku 2027.

V USA sa výroba týchto balistických rakiet zem-zem utlmuje, pretože americká armáda prechádza na nový typ striel. V Európe naopak vznikne prvý závod na výrobu týchto rakiet. Najväčším odberateľom by mala byť práve Ukrajina.

Ešte potrebnejšie sú pre Kyjev rakety zem-vzduch pre systémy Patriot, ktoré dokážu ochrániť ukrajinské mestá pred ruskými strelami. O nich Trump vyhlásil, že udelí Ukrajine licenciu na ich výrobu, aby si ich mohla produkovať sama.

Ukrajina a Nemecko zas v Ankare popri summite NATO podpísali dohodu, na základe ktorej sa budú drony Bars s prúdovým motorom a dosahom 700-800 km vyrábať pre ukrajinské potreby v Nemecku.

Okrem vojenských dohôd boli dôležité aj politické stretnutia. Kým ešte minulý rok Trump ukrajinskému prezidentovi Zelenskému do očí hovoril, že „nemá žiadne karty“, teraz mali v Ankare dlhý rozhovor, po ktorom ho pochválil ako „efektívneho lídra“ a tvrdil, že si vybudovali dobrý vzťah.

Volodymyr Zelenskyj sa tiež viac ako hodinu rozprával s poľským prezidentom Karolom Nawrockim. S tým sa minulý mesiac dostal do sporu a Nawrocki odobral Zelenskému najvyššie poľské vyznamenanie. Zelenskyj teraz ich rozhovor označil za „dôležitý“ a „nevyhnutný“.

„Čelíme jednej spoločnej hrozbe – Rusku. A je nevyhnutné udržiavať vzájomné porozumenie, podporu a jednotu konania. Naše krajiny potrebujú len silné vzťahy. Dohodli sme sa, že budeme pokračovať v dialógu,“ povedal Zelenskyj.

5. Irán

Trump pred novinármi hovoril aj o Iráne. Po sérii útokov na lode v Hormuzskom prielive došlo v noci z utorka na stredu k rozsiahlym americkým náletom na ciele v Iráne a v noci zo stredy na štvrtok tieto nálety pokračujú. Irán v stredu reagoval útokmi na americké základne v regióne.

Trump označil iránskych lídrov za „klamárov, odpad, chorých, násilných a zákerných ľudí“, s ktorými nechce ďalej rokovať, pretože je to „strata času“. Len nedávno pritom došlo k uzavretiu predbežnej dohody o prímerí, ktorá sa teraz javí ako mŕtva. Napriek všetkým vyhláseniam sa zrejme bude rokovať znovu, nebude to však ľahké.