Proti malým dronom neexistuje jeden všemocný prostriedok – treba ich kombinovať viac

V súvislosti s masívnym septembrovým prienikom ruských bezpilotných prostriedkov do Poľska (a v istej miere tiež do Rumunska a pobaltských štátov) vznikol dojem, že Európa nie je na obranu proti nim pripravená a že až teraz ju začala riešiť v podobe toľko skloňovaného „múru proti dronom“.

To, že Európa zaostáva za vývojom na bojisku, je do istej miery pravda. Najnovšie technológie a obranu proti nim testujú ukrajinské a ruské ozbrojené sily priamo vo vojne. Raz má na vrch jedna strana, ale to platí len chvíľu, kým druhá strana nenájde protiopatrenia a príde s niečím novým zase ona.

Aj v Európe však prebieha búrlivý vývoj. Mnohé firmy sa spájajú s ukrajinskými partnermi a získavajú tak skúsenosti z prvej ruky. Väčšina európskej produkcie (či už dronov alebo obrany proti nim) aj smeruje na Ukrajinu.

Spoluprácu s Ukrajinou v uplynulých dňoch nadviazal aj minister obrany SR Robert Kaliňák. Počas návštevy Kyjeva ho zaujal ukrajinský systém detekcie dronov, ktorý je výrazne lacnejší ako obdobné západné systémy. „Na rozdiel od miliónov eur tu hovoríme o tisíckach eur. Za malé a nenápadné peniaze sa dá urobiť veľmi dobrý detekčný systém,“ povedal Kaliňák na tlačovke po návrate na Slovensko.

Ukrajinský systém tvoria zvukové senzory, ktoré sú schopné zachytiť aj malé drony – vrátane tých s optickými káblami, ktoré sa nedajú zistiť elektronickými systémami. Stovky takýchto senzorov by mohli relatívne lacno pokryť východné Slovensko.

„Ukrajinci ponúkli riešenie na identifikáciu dronov. Ak urobíme nejaké rozhodnutie, budeme vás informovať, ale javí sa to ako dobrý pomer ceny a výkonu,“ dodal Kaliňák na spomínanej tlačovke.

Jedna vec je zistiť prítomnosť dronov, druhá je vedieť proti nim zasiahnuť. Európske armády tieto technológie zatiaľ skôr testujú. Často zaznieva názor, že ak niečo objednajú, kým to zavedú do výzbroje, tak je to zastarané. Kapacity na výrobu aj know-how však v Európe sú.

Aké systémy sa na starom kontinente vyvíjajú, si postupne ukážeme v sérii článkov. Dnes sa bližšie pozrieme na obranu frontových jednotiek proti malým dronom.

Projekt Mucholapka

USA, Británia, ďalšie partnerské krajiny a zástupcovia obranného priemyslu spustili tento rok projekt Flytrap (Mucholapka), ktorý v lete vyvrcholil veľkým cvičením v Poľsku. Hlavným zistením bolo, že neexistuje jedno univerzálne riešenie a obrana pechotných jednotiek proti dronom musí pozostávať z viacerých vrstiev.

Prvá fáza projektu Flytrap prebehla v marci. Počas nej boli identifikované a otestované rôzne riešenia a technológie C-UAS (Counter-Unmanned Aerial Systems – Proti bezpilotným prostriedkom). Do projektu sa zapojilo 40 organizácií a 400 predstaviteľov priemyslu od USA cez Britániu, Poľsko až po Austráliu.

Počas druhej fázy boli tieto systémy implementované do amerických a britských formácií. V tretej fáze prebehlo cvičenie v používaní C-UAS na úrovni pechotných družstiev a čiat.

V lete sa potom konalo veľké záverečné cvičenie Flytrap 4.0 na úrovni práporov vo výcvikovom priestore Bemowo Piskie pri meste Elk na severovýchode Poľska. Zúčastnili sa na ňom vojaci z 2. pluku kavalérie z USA a z 1. kráľovského yorkshirského pluku z Británie.

Ich úlohou bolo počas troch dní testovať ofenzívne i defenzívne operácie prebiehajúce neustále bez prestávky tak, aby bol realizmus cvičenia čo najvyšší. Vojaci boli rozdelení na tri skupiny – jedna mala vozidlá Stryker s elektronickými systémami na detekciu a rušenie dronov, ďalší vojaci sa snažili ničiť drony rôznymi pechotnými zbraňami a tretia skupina bola „nepriateľská“ a ovládala útočiace drony.

Ani „nepriatelia“ to nemali jednoduché. Aby sa vojaci čo najviac naučili, museli si drony počas cvičenia zostaviť sami. Na tento účel mali k dispozícii aj 3D tlačiarne. Nakoniec zostrojili takmer 300 dronov približne 12 rôznych modelov, ktoré sa museli za pochodu naučiť aj ovládať.

„Postarali sme sa, aby tieto modely reprezentovali každú z možností, ktoré sa vyskytujú na modernom bojisku,“ povedal pre Army Times plukovník Matthew Davis z americkej armády. „Niektoré mali termálnu optiku pre nočné operácie. Použili sme drony ovládané optickým vláknom, typy odolné proti rušeniu, veľké oktokoptéry, drony so šiestimi krídlami. Naozaj sme sa snažili, aby hrozba bola čo najviac diverzifikovaná,“ dodal.

„Druhá strana“ sa počas cvičenia snažila proti dronom brániť. „Vývoj, testovanie a nasadzovanie technológií C-UAS spolu s našimi spojencami z NATO a ďalšími partnermi zvyšuje naše odstrašujúce schopnosti,“ povedal veliteľ 2. pluku kavalérie, plukovník Donald Neal.

Hlavným zistením bolo, že obrana proti dronom musí byť viacvrstvová. „Neexistuje jeden systém alebo jediné riešenie C-UAS. Schopnosť C-UAS, ktorú budeme mať v budúcnosti, musí byť integrovaným multi-systémovým riešením,“ povedal plukovník Neal.

„V podstate ale máte len dve možnosti. Buď zmeníte letovú dráhu dronu bez projektilu, alebo ju zmeníte zásahom projektilu. Buď dron neutralizujete alebo zničíte,“ dodal Neal.

Používanie rôznych dronov pomohlo s identifikáciou rôznych vrstiev obrany proti nim. „Napríklad, keď sme používali drony s optickými vláknami, náš rádiofrekvenčný detekčný systém nebol schopný zistiť ich prítomnosť. Museli sme sa spoliehať na akustické a optické riešenia,“ uviedol plukovník Davis.

Podplukovník Jeremy Medaris z 2. pluku kavalérie zdôraznil., že aj pri výcviku s novými dronmi stále platia základy pechotnej taktiky. „Rozptýlenie, ochrana, opevnenie, plánovanie cieľa a správny výber trasy – to všetko ostáva. Na týchto základoch vedenia boja stále záleží. Niektoré prvky sa menia, ale základ zostáva a uplatňuje sa aj pri boji s dronmi,“ povedal Medaris.

Ukrajinský hrášok

Vojaci sa pri cvičení Flytrap učili využívať proti dronom pechotné zbrane. To je niečo, kde má Ukrajina tiež lekcií na rozdávanie. Ako veľmi účinné sa v ukrajinských zákopoch ukázali brokovnice. To je však zbraň poslednej možnosti. V podstate má vojak jeden výstrel v okamihu, keď sa k nemu dron blíži – a buď ho spŕškou brokov zničí, alebo dron zlikviduje jeho…

Na základe skúseností s brokovnicami začali ukrajinské ozbrojené sily zavádzať protidronový brokový projektil aj pre automatické pušky. Náboj tento rok certifikovalo ukrajinské ministerstvo obrany a začal sa sériovo vyrábať.

Neoficiálne ho vojaci volajú Horošok (Hrášok) a má štandardný kaliber 5,56 NATO. Namiesto jednej guľky obsahuje 4-5 brokov. Výhodou oproti brokovnici je vysoká úsťová rýchlosť náboja viac ako 800 m/s. Vďaka tomu je účinný proti FPV dronom do vzdialenosti 50-60 metrov.

Jeden alebo dva náboje s malým počtom brokov však nestačia. Proti dronu je treba viesť presne mierenú streľbu dávkou 8 až 10 nábojov. Tie vypálené v rýchlom slede za sebou vytvoria oblak brokov, ktorý dron zničí.

Náboj je kompatibilný so všetkými štandardnými puškami kalibru 5,56 mm. Zbraň tiež musí byť bez tlmiča hluku alebo záblesku. Ten totiž môže spôsobiť zaseknutie projektilu.