Cesta Slovenska k modernému letectvu

Od rozdelenia Československa sa slovenské letectvo spoliehalo najmä na ruské stíhacie lietadlá MiG-29. Po vstupe do NATO v roku 2004 však vznikla potreba modernizácie a prechodu na západné štandardy. Po rokoch úvah a rokovaní sa Slovensko rozhodlo nakúpiť 14 amerických stíhačiek F-16, čo bol najväčší nákup zbraní v jeho histórii. Tento krok prináša nielen technologický pokrok, ale aj výzvy spojené s prechodom na nové vybavenie a zabezpečením kompatibility s aliančnými partnermi.

Po rozdelení Československa v roku 1993 zdedilo samostatné Slovensko mohutný letecký park, ktorého základom boli sovietske stíhacie lietadlá MiG-29. Slovenské „dvadsaťdeviatky“ však postupne trápili technické problémy, nedostatok náhradných dielov a nehody, takže počet operačných kusov sa časom znižoval.

Po vstupe Slovenska do NATO v roku 2004 vznikla potreba prispôsobiť ruské MiGy štandardom Aliancie. V rokoch 2004 až 2006 bola časť letky čiastočne modernizovaná a stroje dostali nové komunikačné a navigačné systémy kompatibilné s vybavením NATO. Táto modernizácia (označovaná ako MiG-29AS) formálne predĺžila ich životnosť do roku 2035. Napriek tomu však stále išlo o sovietsku techniku 4. generácie s narastajúcimi problémami s údržbou a spoľahlivosťou.

Po roku 2010 preto Slovensko začalo uvažovať o výmene svojich MiGov za západné lietadlá. Inšpirovalo sa aj u svojich susedov – napríklad Česká republika a Maďarsko získali na lízing švédske stíhačky JAS 39 Gripen. Už v roku 2015 začala slovenská vláda rokovať o možnom prenájme lietadiel Gripen C/D zo Švédska. V tom čase však nepadlo žiadne konečné rozhodnutie a Slovensko naďalej prevádzkovalo svoje stroje MiG-29 s ruskou servisnou podporou na základe zmluvy platnej do roku 2019.

Výber amerických stíhačiek F-16

Situácia sa zmenila v rokoch 2017-2018, keď Slovensko dostalo konkurenčnú ponuku na úplne nové americké viacúčelové stíhacie lietadlá F-16. Ministerstvo obrany pod vedením Petra Gajdoša (SNS) pripravilo porovnanie a odporučilo vláde nákup 14 lietadiel F-16 Block 70/72 z USA namiesto švédskych Gripenov. V júli 2018 vláda premiéra Petra Pellegriniho (Smer) oficiálne schválila najväčší nákup zbraní v novodobej histórii krajiny – obstaranie 14 amerických stíhačiek F-16 za približne 1,6 miliardy eur (vrátane výcviku personálu, munície a logistickej podpory).

„Slovensko kúpilo špičkovú techniku za vynikajúcu cenu. Stroje nekupujeme preto, aby sme na niekoho útočili,“ povedal po rozhodnutí premiér Pellegrini a dodal, že obe ponuky (americká aj švédska) boli veľmi vyvážené. Podľa oficiálnej analýzy bola americká ponuka ekonomicky výhodnejšia o 8 % počas 30-ročného životného cyklu strojov. „Na základe dôkladných analýz sme vybrali najlepšie riešenie – ide o špičkové moderné stroje, ktoré sú bezkonkurenčné z hľadiska ceny, kvality, schopností a toho, čo si môžeme dovoliť,“ zdôraznil minister obrany Gajdoš, pričom mal na mysli najnovšiu verziu F-16 Block 70/72 vybavenú avionikou 5. generácie. Predstavitelia vlády dodali, že americké lietadlá zabezpečia väčšiu interoperabilitu s NATO a perspektívu služby minimálne do roku 2040.

Zároveň však vláda musela riešiť, ako preklenúť obdobie, kým prídu nové F-16. Bolo jasné, že ich výroba sa ešte len začne a potrvá niekoľko rokov. „Budeme analyzovať možnosti, či do dodania amerických stíhačiek budeme ešte opravovať Migy, alebo požiadame niektorú zo susedných krajín o ochranu nášho vzdušného priestoru,“ povedal premiér Pellegrini ešte v roku 2018. Tento scenár sa nakoniec skutočne naplnil. Keďže nové F-16 neboli okamžite k dispozícii, Slovensko muselo predĺžiť prevádzku starých MiG-29 a následne sa spoľahnúť na pomoc spojencov.

Zmluva na 14 lietadiel F-16 Block 70/72 bola podpísaná koncom roka 2018. Podľa pôvodného harmonogramu mali byť prvé štyri stroje dodané do roku 2022 a zvyšných desať do konca roka 2023. V roku 2019 Slovensko ukončilo spoluprácu s ruskými technikmi a MiG-29 mali lietať len dočasne s minimálnou údržbou. Dodávky F-16 sa však následne oneskorili približne o rok, pričom americká strana oznámila, že prvé stroje dorazia až v prvej polovici roka 2024, a to z dôvodu dopadov pandémie COVID-19 na subdodávateľov a nedostatku čipov. Slovensko tak v auguste 2022 preventívne uzemnilo zvyšné MiG-29 a podpísalo dohodu s Českom a Poľskom, ktoré sa zaviazali strážiť slovenské nebo svojimi stíhačkami (českými Gripenmi a poľskými F-16) od septembra 2022 do konca roka 2023. V marci 2023 vláda Eduarda Hegera schválila darovanie 13 stíhačiek MiG-29 Ukrajine (časť len ako zdroj náhradných dielov), ktorá ich použila vo vojne proti ruskej agresii. Slovensko sa tak definitívne rozlúčilo s érou sovietskych stíhačiek.

Vo vnútrozemí medzitým prebiehali prípravy na nové F-16. Hlavnou domovskou základňou pre americké stroje sa má stať letisko Sliač, ktoré si však vyžaduje rozsiahlu modernizáciu od vzletových a pristávacích dráh až po nové hangáre a servisné zázemie. Náklady na stavebné práce, ktoré mali pôvodne stáť 55 mil. eur, sa však odvtedy zvýšili na takmer 100 mil. eur. Už koncom roka 2022 bolo jasné, že infraštruktúra nebude úplne dokončená načas.

„Som veľmi zvedavý, ako je infraštruktúra pripravená na príchod stíhačiek F-16 na Sliač… Pochybujem, že Sliač bude pripravený na prijatie nových stíhačiek,“ komentoval situáciu v marci 2023 vtedajší opozičný poslanec Peter Kmec. Ministerstvo obrany pôvodne ubezpečovalo, že robí všetko pre to, aby vzdušné sily mohli plne nasadiť F-16 už v roku 2024, ale interné dokumenty generálneho štábu naznačovali niečo iné.

Podľa materiálov z marca 2023 považovali kompetentní predstavitelia nasadenie F-16 na Slovensku v roku 2024 za nereálne a minister obrany Jaroslav Naď údajne uvažoval o dočasnom umiestnení nových strojov v inej európskej krajine. Naď označil meškanie prípravy letiska za „obrovské zlyhanie“ a poukázal na to, že predchádzajúca vláda Petra Pellegriniho túto kľúčovú investíciu vôbec nezačala.

Rozhodnutie kúpiť americké stíhačky F-16 namiesto Gripenov vyvolalo na Slovensku politickú diskusiu a dodnes čelí kritike. V roku 2018 opozícia obvinila vládu z netransparentnosti pri výbere stíhačiek a nezávislí analytici poukázali na vyššie prevádzkové náklady amerických strojov v porovnaní so švédskymi Gripenmi. Vláda argumentovala, že ponuky boli porovnateľné a že F-16 predstavujú lepšiu záruku do budúcnosti, a to aj za cenu neskoršieho dodania (čo znamenalo dlhšie ponechanie starých MiGov v prevádzke).

Kritici poukazujú aj na finančnú záťaž – podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) z roku 2021 ministerstvo obrany nepreukázalo opodstatnenosť nákupu všetkých 14 lietadiel. NKÚ upozornil, že celkové náklady na projekt počas 40 rokov dosiahnu približne 6,2 miliardy eur a že takáto veľká investícia odčerpá finančné prostriedky z iných kľúčových modernizačných projektov (napríklad budovanie ťažkej mechanizovanej brigády). Zároveň bolo kritizované, že Slovensko pri nákupe nevyjednalo tzv. kompenzačné programy, t. j. zapojenie domáceho priemyslu alebo iné kompenzácie, ktoré by časť vynaložených peňazí vrátili do ekonomiky.

Ďalšia kritika sa týka samotnej prevádzky stíhačiek F-16. Údržba sofistikovaných amerických stíhačiek si vyžaduje nové zariadenia, vyškolený personál a nebude lacná – potreba modernizácie základne Sliač a skokové zvýšenie nákladov na jej prestavbu sú praktickým príkladom týchto viacnásobných nákladov. Náklady na letovú hodinu F-16 aj spotreba paliva sú vyššie ako u ľahších Gripenov, čo pri obmedzenom obrannom rozpočte znamená menej letových hodín, ktoré majú piloti k dispozícii. Kritici tiež poukazujú na to, že Slovensko bude s iba 14 lietadlami prevádzkovať relatívne malú flotilu, čo môže byť náročné z hľadiska logistiky a udržiavania spôsobilostí.

Na druhej strane zástancovia rozhodnutia poukazujú na to, že F-16 Block 70 sú osvedčené stroje najnovšej generácie, ktorých bojová hodnota prevyšuje staršie verzie Gripenov. Ich obstaraním sa Slovensko vyrovnalo spojencom, ako je Poľsko a ďalší používatelia F-16, a výrazne posilní svoju interoperabilitu v rámci NATO.

Výsledok tejto dlhej cesty k novej generácii stíhačiek sa naplno prejaví v najbližších rokoch, keď budú všetky F-16 dodané do služby a otestované v ostrých operáciách. V každom prípade Slovensko urobilo významný krok medzi dôležitými členmi NATO.