Kritériá výberu tankov pre OS SR

Podľa komunikovaných informácií z Ministerstva obrany SR padne výber nového tanku pre Ozbrojené sily SR veľmi pravdepodobne buď na stredný tank CFL-120 Karpat (vyvíjaný pod hlavičkou medzinárodného holdingu CSG v spolupráci s tureckou zbrojovkou FNSS a s vežou od talianskej firmy Leonardo) alebo na stredný tank CV90120 od medzinárodnej spoločnosti BAE Systems Hägglunds, ktorá už OS dodáva pásové bojové vozidlá. Podľa akých kritérií by bolo dobré vyberať?

Na úvod rovno povedzme, že v súčasnej bezpečnostnej situácii v Európe je popri splnení technických a taktických požiadaviek veľmi dôležitou prioritou rýchlosť a spoľahlivosť samotného dodania tanku, ktorý rezort po konzultáciách s velením síl nakoniec vyberie. Neradno teda podceniť schopnosť dodávateľa čo najefektívnejšie a najrýchlejšie – teda v dohodnutých termínoch, množstve a kvalite – dodaním stredného tanku zvýšiť spôsobilosti Ozbrojených síl SR a tým aj našu obranyschopnosť (a spolu s ňou aj kolektívnu obranyschopnosť Aliancie, resp. Východného krídla NATO). Veľkou pridanou hodnotou v tomto smere je už etablovaná sieť nie len dodávateľských, ale aj hodnotových reťazcov (aj, či najmä) na Slovensku. Tu teda treba tiež hneď na úvod upozorniť na fakt, že väčšina dielov pre CV90120 a CV90 35 MkIV (bojové vozidlo pre OS) je rovnaká – vrátane tých, ktoré sa už v súčasnosti vyrábajú na Slovensku. To sa javí ako zásadná výhoda aj vzhľadom na vyššie spomenutý faktor rýchlosti dodania, keďže zavedenie novej platformy do výroby na základe zahraničných licencií si vždy vyžaduje vybudovanie a zabehnutie nových výrobných procesov, čo môže logicky termíny dodania značne predlžovať.

Čo sa týka samotného tanku, je pomerne ľahké viesť diskusiu o výbere na úrovni ceny, hrúbky panciera či hmotnosti tanku. Obávam sa však, že tieto parametre samy o sebe nevedú k relevantnému posúdeniu, ktoré tankové riešenie môže byť to najvhodnejšie. Núka sa komplexnejší pohľad a reflexia jednak slovenských špecifík (existujúca štruktúra síl, strategická hĺbka, resp. terén/topografia, existujúca infraštruktúra) a tiež bojiska 21. storočia, aké vidíme napríklad na Ukrajine – kde dronizácia a digitalizácia menia podobu a charakter boja. Napriek jasnému využitiu tankových síl a čiastočne aj nedávnym úspešným kombinovaným manévrom na Ukrajine počas operácie „Vivaldi“ či protiofenzívy na Oleksandrivku sú veľké tankové bitky typu Kursk 1943 (minimálne na predvídateľné obdobie) minulosťou. 

Prvou úrovňou zmien je teda taktické/operačné využitie tanku a adaptácia vojenských doktrín. Tank je využívaný najmä ako (de facto delostrelecká) podpora a stále ako nevyhnutný prvok obrany (resp. prevzatia a kontroly) fyzického územia. Z tohto pohľadu sa stáva kľúčovou schopnosťou rýchlosť detekcie hrozby a následnej reakcie, napr. taktikou strieľať prvý a vykonať rýchly únik (tzv. shoot and scoot). Samozrejmosťou je dostatočná palebná sila – minimálne 120mm hlavného kanónu. Najnovšie pozorovania vyššie spomenutých operácií a protiofenzív na Ukrajine však tiež zdôrazňujú jednoznačný význam integrácie tanku (prakticky bez ohľadu na jeho hmotnosť či veľkosť, teda na konkrétny typ) do širšieho bojového systému/komplexu, v ktorom hrá najdôležitejšiu rolu kontinuálny prehľad o bojisku a synchronizácia tanku s ďalšou technikou, menovite s dronmi a proti-dronovými systémami. Ukrajinské mikro-formácie tankov naznačujú výhody väčšej flexibility a efektívnejšieho využitia priamej palebnej sily tanku aj jeho komplexnej ochrany proti nepriateľským úderom. Ochrana spočíva v kombinácií aktívnych aj reaktívnych prvkov.

To nás priamo privádza k druhej úrovni zmien, ktorou je technicko-technologický vývoj – ktorý sám o sebe reflektuje meniacu sa realitu na bojisku, resp. širší charakter boja a vojny. Z tohto pohľadu sa kľúčovými parametrami a schopnosťami samotného tanku stávajú mobilita (vzhľadom na špecifický terén či infraštruktúru), nízka stopa na bojisku (termálna, vizuálna, elektronická/elektromagnetická) na minimalizovanie šance jeho detekcie (napr. nízkym profilom, kamuflážou, elektronickými riešeniami či systémami chladenia motora, resp. výfukov), zachovaná palebná sila, integrácia moderných technológií a kombinácia aktívnej (APS) a reaktívnej, kinetickej aj nekinetickej ochrany proti rôznym moderným hrozbám (menovite najmä dronom) a synchronizácia s inými technológiami, najmä dronmi – inými slovami, vyspelosť jeho komunikačných, detekčných, zameriavacích a palebných technológií, teda mať moderné digitalizované a automatizované technológie komunikácie, zameriavania, nabíjania a paľby. Nevyhnutnosťou pre zvýšenie prežitia je celková integrácia tanku do širšieho informačno-bojového komplexu. Aj pri výbere tankov pre OS SR by sme teda mali používať tieto kritériá.

To nás priamo privádza k druhej úrovni zmien, ktorou je technicko-technologický vývoj – ktorý sám o sebe reflektuje meniacu sa realitu na bojisku, resp. širší charakter boja a vojny. Z tohto pohľadu sa kľúčovými parametrami a schopnosťami samotného tanku stávajú mobilita (vzhľadom na špecifický terén či infraštruktúru), nízka stopa na bojisku (termálna, vizuálna, elektronická/elektromagnetická) na minimalizovanie šance jeho detekcie (napr. nízkym profilom, kamuflážou, elektronickými riešeniami či systémami chladenia motora, resp. výfukov), zachovaná palebná sila, integrácia moderných technológií a kombinácia aktívnej (APS) a reaktívnej, kinetickej aj nekinetickej ochrany proti rôznym moderným hrozbám (menovite najmä dronom) a synchronizácia s inými technológiami, najmä dronmi – inými slovami, vyspelosť jeho komunikačných, detekčných, zameriavacích a palebných technológií, teda mať moderné digitalizované a automatizované technológie komunikácie, zameriavania, nabíjania a paľby. Nevyhnutnosťou pre zvýšenie prežitia je celková integrácia tanku do širšieho informačno-bojového komplexu. Aj pri výbere tankov pre OS SR by sme teda mali používať tieto kritériá. 

Zhrnuté a podčiarknuté, diskusia sa vôbec nemusí (a ani by sa nemala) točiť okolo hmotnosti tanku či samotnej hrúbky panciera. Nákup vhodného stredného tanku môže byť veľmi prospešný pre obranyschopnosť nášho štátu. Argumenty v prospech stredného tanku zahŕňajú jednoznačné výhody nižšej hmotnosti a väčšej mobility a flexibility (čo sa javí ako všeobecný trend u všetkých tankov), logicky nižšiu cenu v porovnaní s MBT, logicky nižšiu vizuálnu či tepelnú stopu (tzv. cover and concealment) či predpokladanú nižšiu spotrebu paliva v porovnaní s MBT. Autor tohto článku si myslí, že diskusia má byť zameraná na faktory tu spomenuté.

A ešte posledná poznámka na záver vo forme autorovej voľnej úvahy: rýchlym výberom, nákupom a najmä dodaním vhodného stredného tanku pre OS SR sa automaticky nevylučuje nákup aj ťažkých tankov, tzv. MBT, v stredno-dobom horizonte. Nákupom stredných tankov by mohlo dôjsť k vytvoreniu jedného alebo dvoch tankových práporov (každý cca 50 tankov), pričom už existujúci 14. tankový prápor Trebišov by práve v stredno-dobom horizonte mohol vymeniť T-72M1 a nakúpiť MBT (povedzme cca 35), ktoré by doplnili existujúcu flotilu 15 MBT tankov Leopard 2A4. Tie sú využiteľné najmä pri hypotetickej nevyhnutnej fyzickej obrane troch hlavných slovenských nížinných oblastí.

Autor: Viliam Ostatník

Článok vyjadruje názor autora a nemusí sa zhodovať s názorom redakcie.