Bojové vozidlo CV90 – príklad spolupráce medzi krajinami bývalej federácie
Doslova pred niekoľkými týždňami si Slovenská republika a Česká republika nezávisle od seba objednali stovky švédskych bojových vozidiel pechoty CV90. Hoci bývalý minister obrany Naď podpísal so svojou českou kolegyňou Černochovou memorandum o spoločnom nákupe, oba štáty nakoniec zakúpili rôzne konfigurácie.
Pred príchodom vozidiel CV90 používali obe armády predovšetkým BVP sovietskej výroby. V českej armáde postupne modernejšia verzia BVP-2 nahradila staršie stroje BVP-1 vo výzbroji pozemného vojska. Na Slovensku armáda prevádzkuje obe pásové vozidlá BVP-1 i BVP-2 a tiež ich domácu modifikáciu BVP-M. Všetky tieto vozidlá však sú konštrukčne zastarané, čo znemožňuje plniť nové požiadavky moderného bojiska a motivuje potrebu ich výmeny za výkonnejšie stroje.
Slovenská republika začala s výberom nových pásových bojových vozidiel už v roku 2021. 28. júna 2022 vláda schválila nákup 152 vozidiel CV90 MkIV pod označením CV9035SK za približne 1,668 miliardy. Prvé vozidlo bude dodané v roku 2025 a ďalšie potom postupne, pričom väčšina dodávok sa uskutoční v roku 2026. Exportné verzie CV90 sú najčastejšie vyzbrojené 30 alebo 35 milimetrovými rýchlopalnými kanónmi a obe tieto verzie boli ponúkané aj Slovensku. Ozbrojené sily Slovenskej republiky si nakoniec vybrali typ, ktorý vyhovoval ich potrebám, a tak budú prevádzkovať variant so silnejšou 35 mm výzbrojou, ktorý prevádzkuje napríklad Dánsko alebo Holandsko.
Najväčší podiel vozidiel bude vybavený modernou vežou série D s 35 mm kanónom Bushmaster, guľometom FN MAG, protitankovými riadenými strelami Spike-LR a systémom aktívnej ochrany Iron Fist. Modulárna veža série D je pritom pripravená na integráciu systému aktívnej ochrany, avšak zatiaľ čo české vozidlo bude používať systém Trophy, slovenské bude mať Iron Fist.
Plán spoločného nákupu
Po ruskej agresii proti Ukrajine v roku 2022 Slovensko aj Česká republika zrýchlili snahy modernizovať svoje pozemné sily. Obe krajiny plánovali nahradiť zastarané pásové bojové vozidlá zo sovietskej éry vozidlami CV90 a keďže obe krajiny intenzívne spolupracujú v rámci NATO, bolo v takejto situácii logické kúpiť vozidlá spoločne v jednej konfigurácii, aby sa ušetrili peniaze.
V auguste 2022 preto ministri obrany oboch krajín podpísali vyhlásenie o spoločnom postupe pri obstarávaní a následnej prevádzke týchto pásových BVP. Cieľom deklarácie bolo koordinovať technické, priemyselné a výcvikové aspekty projektu CV90, zdieľať kapacity údržby a náhradných dielov, a tým posilniť obranyschopnosť oboch armád a zároveň znížiť náklady.
Švédske bojové vozidlo 90 (CV90) bolo vyvinuté na konci studenej vojny ako odpoveď na potrebu ľahšieho, rýchlejšieho a modulárneho pásového obrneného vozidla schopného prevádzky v škandinávskych podmienkach. Prvý prototyp bol vyrobený v roku 1988, sériová výroba sa začala v roku 1993 a vozidlo sa rýchlo stalo exportným hitom, pričom ho okrem Švédska prijali aj Nórsko, Dánsko, Holandsko, Švajčiarsko, Estónsko a niekoľko ďalších krajín. Korba z oceľových pancierových plechov môže byť doplnená keramickým alebo reaktívnym pancierom, ktorý zvyšuje odolnosť vozidla. Zároveň je možné použiť rôzne veže s výzbrojou od 30mm rýchlopalného kanóna až po nízkotlaký 120mm kanón používajúci tankovú muníciu. Vozidlo CV90 bolo bojovo nasadené v Bosne a Afganistane a od roku 2024 je nasadené aj na Ukrajine.
Česká republika pôvodne vyhlásila vlastný tender na modernizáciu 7. mechanizovanej brigády, ale tender dľho neviedol k uzavretiu zmlúv. Do výberového konania bolo pozvaných deväť výrobcov a zoznam účastníkov sa nakoniec ustálil na štyroch hlavných. Boli to švédske CV90, nemecké Puma a Lynx a rakúsko-španielsky ASCOD. Vo finále bola iniciovaná medzivládna dohoda so Švédskom a 24. mája 2023 vláda schválila nákup 246 vozidiel CV90 MkIV za 59,7 miliardy Kč (cca 2,32 miliardy eur). Kontrakt zahŕňa 246 bojových vozidiel pechoty vrátane 29 výcvikových vozidiel, výcvik posádok, náhradné diely a ďalšiu technickú podporu. Česká armáda pôvodne plánovala kúpiť 210 kusov s opciou na ďalších 36, ale napokon sa rozhodla objednať všetkých 246 kusov, keď zmluva tiež zaručuje minimálne 40 % účasť českého priemyslu.
Hlavným rozdielom medzi českým a slovenským projektom je kaliber hlavnej zbrane. Česká armáda si vybrala verziu s označením CV9030CZ s 30 mm kanónom (rovnakú zbraň už majú kolesové vozidlá Pandur), zatiaľ čo Slovensko si objednalo CV9035SK s 35 mm kanónom. Z tohto dôvodu každá krajina prevádzkuje inú konfiguráciu veže, čo znemožnilo spojenie objednávky do jedného jednotného variantu. Okrem toho sa rozdiely týkajú aj ďalších systémov, české CV90 napríklad ponesú systém aktívnej ochrany Trophy, zatial čo slovenské vozidlo Iron Fist.
Aspoň čiastočne koordinovaný prístup k obstarávaniu však priniesol obom stranám konkrétne výhody. „Spoločné obstaranie pásových bojových vozidiel pechoty CV90 je príkladom dobrej a zmysluplnej spolupráce so Slovenskom. Obom stranám sa podarilo ušetriť nemalé finančné prostriedky, ktoré môžeme ďalej investovať do projektu obstarania CV90,“ uviedla česká ministerka obrany Černochová.
Jej slová potvrdil aj minister obrany SR Kaliňák, ktorý informoval, že Slovensko vďaka spoločnému nákupu ušetrí 10 miliónov eur, pričom na základe ďalších dohôd so zbrojármi sa táto suma zvýšila na 60 miliónov eur. Nasadenie vozidiel CV90 na Slovensku aj v Českej republike napokon posilní schopnosť spoločného postupu v rámci regionálnej obrany, pretože výmena know-how a plánovanie spoločných cvičení zvyšujú celkovú odolnosť a efektívnosť oboch armád.
Hoci sa tak nezrealizoval jednotný nákup identických vozidiel, koordinácia pri tejto akvizícii dokazuje výhody spolupráce. Jednotné štandardy a prepojené plány potvrdzujú, že spoločné obstarávanie môže priniesť finančné úspory aj lepšie operačné schopnosti pre oba štáty bývalého Československa.
Autor je český vojenský publicista a analytik.
Článok vyjadruje názor autora a nemusí sa zhodovať s názorom redakcie.
