Nové pušky pre OSSR: je čas priniesť výsledky, ale rozumne

Minister obrany Robert Kaliňák začiatkom roka 2024 avizoval vyhlásenie súťaže na nové pušky pre OSSR. Následne začali v lete toho roku trhové konzultácie. Je september 2025 a naši vojaci držia v rukách stále tie isté samopaly, konštrukčne pochádzajúce z polovice minulého storočia. Nebol vyhlásený oficiálny tender, no aktuálne sa zdá, že veci môžu nabrať rýchly spád. Treba však byť obozretný. Rozhodnutie nemá byť len rýchle, ale aj systematické a transparentné, aby riešenie prinieslo žiadané výsledky.

Hoci pomerne veľa času sa v diskusii o modernizácii OSSR venuje nákupom rôznej ťažkej a sofistikovanej techniky – CV90, Patria, F16, radary, PVO či tanky – palné zbrane pre pechotu ostávajú akosi nepovšimnuté. Kvalitná výzbroj našich vojakov je však tiež veľmi dôležitý nástroj, ktorý prispieva k obranyschopnosti štátu.

V júli tohto roka minister Kaliňák naznačil, že rozhodnutie o výrobcovi, ktorý by mal dodať OSSR postupne až 20 tisíc pušiek (o pištoliach 9mm nebola reč), by mohlo padnúť už v týchto mesiacoch. Zdôraznil, že jedným z kľúčových kritérií je slovenská výroba zbrane.

V oznámení o začatí trhových konzultácii minulý rok ministerstvo uviedlo hlavné požadované (taktické) vlastnosti novej pušky, medzi ktorými bolo okrem štandardu ako „vedenie paľby jednotlivými ranami a dávkami“ aj „vedenie paľby v sťažených klimatických podmienkach“, „ľahká a rýchla manipulácia, vysoká odolnosť,“ alebo „spoľahlivosť a jednoduchosť údržby.“ Samozrejmosťou sú možnosť „integrácie širokého okruhu príslušenstva používaného v armádach členských krajín NATO“, ukončený vývoj a sériová výroba, dostupnosť na iných trhoch EÚ a NATO, referencie z použitia v ozbrojených silách iných členských krajín NATO či záručný servis, opravy a údržba na území SR. Tieto kritériá majú za cieľ dosiahnuť nie len čo najlepšiu zbraň v rukách vojakov, ale aj čo najlepšiu zbraňovú, muničnú i logistickú kompatibilitu a inter-operabilitu s armádami členských štátov NATO.

Kritérium miery participácie slovenského priemyslu je preto správne a dôležité, ale netreba zabúdať na ostatné kritériá a súvislosti.

Od oznámenia o začatí trhových konzultácií uplynul vyše rok, no oficiálna súťaž vyhlásená nebola. Napriek tomu môžu mať veci zjavne odrazu rýchly spád. Podľa ministrových slov spred pár mesiacov sa zdá, že bude vybratý (slovenský) výrobca podľa kritérií (slovenskej) výroby, ceny, a ministrom spomenutej zbraňovej technológie (AR-15).

Vývoj posledných mesiacov naznačuje, že by mohlo ísť aj o konkrétneho slovenského výrobcu – s ktorým v júni tohto roka podpísalo ministerstvo obrany objednávku „ručných palných zbraní a príslušenstva“ za cca. 50 tisíc EUR. Následne si ministerstvo vypožičalo pušky GRAND POWER M4M1 na prezentáciu a tréningové streľby.

Nie je teraz podstatné, či bude vybratý nakoniec tento, alebo iný výrobca. Podstatné je neunáhliť veci, aby neboli ohrozené kľúčové záujmy a ciele – menovite, vybrať tú správnu zbraň zo všetkými súvislosťami a nuansami.

Napríklad prísne kritérium technológie AR-15 nemusí viesť k optimálnemu riešeniu. Princíp AR-15 (priamy vratný mechanizmus, tzv. direct impringement alebo DI) je síce veľmi rozšírený, pomerne jednoduchý a ľahký, ale je aj z princípu citlivejší na nečistoty a máva náročnejšiu údržbu. Alternatívy postavené napríklad na piestovom systéme, sú rovnako akceptované a zavedené – a tým pádom aj overené – v rámci NATO a majú zasa svoje výhody. Piestový systém odvádza nečistoty od vnútorných mechanizmov zbrane, čím v princípe zvyšuje výdrž aj spoľahlivosť. Vedenie paľby v sťažených klimatických podmienkach, vysokú odolnosť aj spoľahlivosť a jednoduchosť údržby pritom spomína MO SR ako kľúčové parametre.

Podobne zradné môže byť aj prísne kritérium v podobe najnižšej ceny. Nemožno porovnávať cenu zbrane, ktorá je “holá”, s cenou tej, ktorá je dovybavená všetkým príslušenstvom, ktoré potrebujú a žiadajú OSSR. Ďalšie súvislosti s cenou môžu obsahovať aj podmienky efektívneho odpredaja, resp. zbavenia sa starých pušiek vz. 58.

Do tretice zradných kritérií patrí aj “slovenská výroba.” Nepredpokladám totiž, že existuje zbraň, ktorá je “od A po Z” vyvinutá a vyrobená na Slovensku, so všetkými komponentami aj dielmi vyrobenými na Slovensku. Nie je to problém. Je to len pripomienka toho, že výrobca môže aj nemusí byť “slovenský” – ide o mieru, do ktorej zbraň skutočne vyvinul a/alebo vyrobil na Slovensku, či došlo k transferu technológie, alebo len montáži či výrobe dielov, a podobne.

Pokiaľ by sme rátali s tým, že nové pušky budú vo výzbroji čo i len polovicu času, ktorý slúžil vz. 58, je potrebné myslieť aj na celý životný cyklus zbrane. K tomu pridajme eminentný záujem OSSR, aby mali nové pušky v dohodnutom čase, množstve aj cene. Preto je vhodné dbať na pri výbere aj na celkové zázemie výrobcu, jeho skúsenosti, možnosti aj overené riešenia.

Automatickú karabínu vz. 58 začali vyrábať v roku 1958 a jej konštrukcia má pôvod v prvej polovici 50-tych rokov. Je teda konštrukčne staršia ako tie najstaršie BVP (1967), ktorých výmena za CV90 MkIV je už – našťastie – v plnom prúde. Okolité štáty majú vo výbave modernejšie zbrane tohto typu, v Poľsku je to napríklad domáci Grot, v Česku aj v Maďarsku je to puška českej výroby CZ Bren 2.

Výmena palných zbraní, či už ide o pechotné pušky alebo krátke zbrane, je preto niečo, čo už sme mali a mohli mať za sebou. Je najvyšší čas aj touto modernizáciou zvýšiť našu obranyschopnosť. Lenže mali by sme to spraviť systematicky a transparentne, férovou súťažou rôznych výrobcov a riešení s prihliadnutím na okolnosti a kritériá spomenuté v tomto článku.

Autor: Viliam Ostatník, analytik, Adapt Institute

Článok vyjadruje názor autora a nemusí sa zhodovať s názorom redakcie.