Delá USS Texas v akcii. Zdroj: Naval History and Heritage Command
Historky z histórie

Bitevná loď, ktorá sa úmyselne zaplavila, aby mohla pokračovať v boji

Na vylodení v Normandii sa pred 80 rokmi zúčastnilo viac ako 5600 transportných a výsadkových plavidiel a 1200 vojnových lodí. Ich úlohou bolo jednak obrana pred možnou reakciou nemeckého námorníctva, ale najmä palebná podpora vylodenej pechoty. Na tom sa podieľala aj americká bitevná loď USS Texas, ktorá sa preslávila mimoriadne agresívnym prístupom k plneniu svojich úloh.

Loď USS Texas s označením BB-35 začali stavať v roku 1911 a do služby ju zaradili v roku 1914. V tom čase to bola najsilnejšia loď na svete. Ako prvá totiž dostala kanóny kalibru 356 mm (14 palcov). Niesla ich desať v piatich vežiach. Dva páry veží boli na prove a na korme, piata bola uprostred medzi komínom a zadným stožiarom.

Plavidlo bolo dlhé 175 metrov a malo výtlak 27 000 ton. Maximálna rýchlosť bola 21 uzlov (39 km/h) a posádku tvorilo vyše tisíc námorníkov. Okrem najsilnejšej hlavnej výzbroje mala v námorníctve USA niekoľko ďalších prvenstiev – bola prvou americkou bitevnou loďou, ktorá dostala centrálny systém riadenia paľby a tiež prvou, ktorá niesla protilietadlové kanóny. Neskôr bola prvou americkou bitevnou loďou, ktorá zo svojej paluby vypustila lietadlo a v roku 1938 ako prvá dostala experimentálny radar.

Staré delá

V tom čase však už bola zastaraná a slúžila najmä na výcvik. Jedným z dôvodov bola aj spomínaná hlavná výzbroj. Delá kalibru 356 mm mali totiž námer iba 15 stupňov a dostrel 21 km. V čase vstupu do služby to stačilo, ale pred druhou svetovou vojnou už nie. Nasledujúca trieda USS Nevada prešla modernizáciou, pri ktorej dostala nové delá kalibru 356 mm s námerom zvýšeným z 15 na 30 stupňov. Ich dostrel tak narástol až na 33 km. V prípade USS Texas a jej sesterskej lode USS New York to však nebolo také ľahké. Delá s vyšším dostrelom si totiž vyžadovali aj nové granáty, ktoré boli príliš dlhé na to, aby sa zmestili do šácht s výťahmi medzi vežou a muničnými skladmi. USS Texas si teda musel vystačiť s dostrelom 21 km.

Druhýkrát sa o výmene kanónov uvažovalo po vstupe USA do vojny. USS Texas sa vyhol japonskému útoku na Pearl Harbor, pretože bol umiestnený v Atlantickom oceáne. Práve preto si nemohol dovoliť stráviť rok modernizáciou v dokoch, pretože bol jednou z mála bitevných lodí, ktoré Američanom ostali k dispozícii. Neskôr zas nechceli, aby blokoval miesto v dokoch, ktoré urýchlene stavali nové lode. A tak ostal so starými delami až do konca kariéry.

Na zábere zhora je pekne vidno 10 kanónov kalibru 356 mm v piatich vežiach.
Zdroj: Naval History and Heritage Command

Jeho hviezdna hodina prišla pri vylodení v Normandii. USS Texas spolu s britským krížnikom HMS Glasgow a skupinou torpédoborcov dostali za úlohu podporovať útok amerických rangerov proti batérii Pointe du Hoc na pláži Omaha. Pozíciu 11 km od pobrežia bitevná loď zaujala 6. júna o 04.41 hod. Paľbu spustila o 05.50 a pokračovala do 06.24 hod. Za 34 minút vystrelila 255 granátov kalibru 356 mm, čo je 7,5 výstrelov za minútu. Bola to najintenzívnejšia kanonáda počas celej kariéry USS Texas.

Neskôr presunula paľbu ďalej do vnútrozemia. Okolo poludnia však pre silný nemecký odpor začalo hroziť, že vylodenie na pláži Omaha neuspeje. Vtedy sa celá skupina lodí priblížila tesne k pobrežiu. Torpédoborce takmer uviazli na plytčinách. Aj USS Texas sa presunul na vzdialenosť len 2,7 km od brehu. Streľbu viedol priamo, úplne bez elevácie kanónov. Jeho cieľom bola napríklad roklina tesne pri pláži, v ktorej boli hniezda ostreľovačov a guľometov.

Pre nepriateľských vojakov to musel byť šok. Dovtedy sa stretli nanajvýš s ostreľovaním poľným delostrelectvom, ktorého najťažšie granáty nemali ani 50 kíl. Teraz okolo nich vybuchovala desaťkrát ťažšia munícia. Výbušné granáty kalibru 356 mm mali až 510 kg. Prierazné granáty mali dokonca 630 kg, tie však boli určené proti pancieru nepriateľských lodí a v Normandii sa nepoužívali.

Na druhý deň, 7. júna 1944 boli rangeri na Pointe du Hoc stále odrezaní od ostatných jednotiek na Omahe. USS Texas im na člnoch dopravil zásoby a naspäť previezol 35 zranených amerických vojakov (jeden z nich zomrel počas operácie na lodi) a 27 nepriateľských zajatcov. Potom pokračovala bitevná loď v ostreľovaní cieľov vo vnútrozemí. Zamerala sa najmä na koncentrácie nemeckých vojakov a cesty, ktorými sa presúvali na bojisko.

Táto snímka pochádza ešte z obdobia prvej svetovej vojny. Hlavné delá USS Texas sa však počas celej kariéry lode nezmenili.
Zdroj: Naval History and Heritage Command

To pokračovalo aj 8. júna a potom musel USS Texas odplávať do Británie doplniť muníciu. Pri pobreží Francúzska bol opäť 11. júna a podporoval postup spojeneckých vojsk do vnútrozemia. Tí 15. júna zatlačili Nemcov mimo dostrel kanónov bitevnej lode. To ju však nezastavilo. Tradícia štátu, po ktorom bola loď pomenovaná, a ktorý dal neskôr svetu Chucka Norrisa, čiže Walkera, texaského rangera, bola príliš silná. Jej kapitán Charles A. Baker nariadil zaplaviť protitorpédovú obšívku na pravoboku. Išlo o vydutú časť lode pod čiarou ponoru, ktorá mala spôsobiť predčasnú explóziu v prípade zásahu torpéda a ochrániť tak samotný trup. Táto výduť sa dala v prípade potreby zaplaviť a následne sa voda z nej dala odčerpať.

Teraz tým kapitán dosiahol to, že loď sa o niekoľko stupňov naklonila na bok, čím sa zvýšil námer diel a tým aj ich dostrel. USS Texas tak mohol pokračovať v streľbe ešte jeden deň. Nemci definitívne ustúpili mimo jeho dostrel 16. júna.

USS Texas sa neskôr podieľal na dobýjaní prístavu Cherbourg, invázii do južného Francúzska a potom sa presunul do Pacifiku, kde sa zúčastnil na bojoch o ostrovy Iwodžima a Okinawa. Od roku 1948 je vo vlastníctve štátu Texas ako muzeálna loď. Za ten čas si vyžiadala viacero rozsiahlych opráv. Tá posledná prebieha práve teraz. Loď už opustila suchý dok a po dokončení všetkých prác bude opäť prístupná v Galvestone pre turistov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *