Ottovi Šimkovi prajeme všetko najlepšie k 100. narodeninám!

Veľkú časť života musel čeliť rôznym totalitným režimom. Pre jeho pôvod (a tiež lásku ku slobode a demokracii) ho prenasledovali najskôr fašisti a potom aj komunisti. Nikdy sa však nevzdal. Proti agresorovi, ktorý napadol nášho suseda, sa postavil aj teraz. Partizán Otto Šimko, ktorý je jednou z tvárí zbierky Munícia pre Ukrajinu, dnes oslavuje sté narodeniny.

Otto Šimko sa narodil 1. júna 1924 v Topoľčanoch v rodine uznávaného advokáta a neskôr sudcu. Väčšinu detstva prežil v Nitre. Rodina mala židovský pôvod, ale nebola ortodoxná. Otec bol moderný sociálny demokrat a Otto mal od detstva slobodné zmýšľanie.

Pred vojnou žiadne prejavy antisemitizmu nezažívali. To sa však zmenilo po vzniku Slovenského štátu. V septembri 1942 rodinu deportovali a desať mesiacov strávili v pracovnom tábore vo Vyhniach. Potom jeho otec ako sudca dostal výnimku od vtedajšieho ministra pravosúdia Gejzu Fritza. Otto si následne zohnal falošné dokumenty, v ktorých nemal zapísaný židovský pôvod. S ich pomocou sa zamestnal v Liptovskom Mikuláši ako kníhviazač.

Keď na konci augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, Otto sa pridal k 9. liptovskému partizánskemu oddielu. S puškou v ruke sa zapojil do bojov. Po porážke Povstania sa oddiel ukrýval v Žiarskej doline v Tatrách. Keď sa oddiel presúval, Otto chcel vyhľadať v Liptovskom Mikuláši doktora, aby pomohol zranenému kamarátovi. Chytili ho však gardisti.

Rýchlo zistili, že je partizán a ešte k tomu Žid. Gardisti s Nemcami ho vypočúvali a mučili. Opäť sa však na neho usmialo šťastie. Pre svrab ho previezli do nemocnice, odkiaľ sa mu podarilo ujsť a až do oslobodenia sa ukrýval v Nitre. Holokaust prežili aj jeho rodičia, mladší brat Ivan však zomrel vo veku 17 rokov v koncentračnom tábore.

Zážitky z vojny hlboko ovplyvnili jeho postoj ku komunistickej strane, do ktorej vstúpil už ako partizán. Po skončení vojny sa presťahoval do Bratislavy, kde v roku 1949 absolvoval štúdium práva na Univerzite Komenského. Postupne však začal chápať, že jeho zidealizované predstavy o komunistickom režime boli len ilúziou. V čase politických procesov a boja proti sionizmu ho ako Žida a politicky nespoľahlivého človeka zbavili funkcie a preradili do výroby.

„Počas môjho pobytu v partizánskom oddiele ma prijali do komunistickej strany a spočiatku som bol veľmi nadšený Sovietskym zväzom ako osloboditeľom. Bol som presvedčený, že komunistická strana okrem rovnosti (čo bola chiméra) rieši aj židovskú otázku, lebo keďže majú byť všetci rovní, ani Židia nemôžu byť iní než ako rovnoprávni občania. Veľmi rýchlo som však z tejto ilúzie vytriezvel. Po oslobodení som študoval na právnickej fakulte. Promoval som v roku 1949 a začal som pracovať na povereníctve sociálnej starostlivosti. Prišli neblahé päťdesiate roky a proces so Slánským. Komunisti už nemohli byť otvorene antisemiti, tak boli antisionisti. Takže som sa veľmi rýchlo stal nepriateľom socializmu a ako promovaný právnik som bol nútený obliecť si montérky a stať sa sústružníkom – príslušníkom robotníckej triedy,“ cituje jeho slová občianska iniciatíva Mier Ukrajine.

Pracoval v Martine, kde začal prispievať do podnikových novín. Postupne sa takto dostal do redakcie Smeny v Bratislave, kde pôsobil od roku 1954. Potom však prišiel august 1968, okupácia a následná normalizácia. Počas straníckych previerok v roku 1971 ho komunisti opäť vyhodili z práce. Zamestnal sa ako podnikový právnik v stavebnom závode v Bratislave, kde pod kontrolou ŠtB pôsobil až do svojej penzie. Až Nežná revolúcia ho napokon podľa jeho vlastných slov konečne vyslobodila vnútorne i navonok.

Keď v apríli tohto roka odštartovala zbierka Munícia pre Ukrajinu, stal sa Otto Šimko jedným z jej podporovateľov. Zbierka sa pripojila k iniciatíve českej vlády, ktorá sa snaží Ukrajine zabezpečiť životne dôležitú muníciu. Zháňa delostrelecké granáty, ktoré by sa dali okamžite kúpiť v tretích krajinách, najmä mimo EÚ. K českej vláde sa pripojilo viac ako 20 krajín, ktoré poskytli peniaze potrebné na nákup munície. Slovenská vláda sa však odmietla pripojiť. Namiesto nej to preto urobili občianski aktivisti a mimovládne organizácie. Spustili zbierku pod heslom „Keď nie vláda, posielame my“.

Futurearmy.sk je mediálnym partnerom zbierky Munícia pre Ukrajinu. V nej sa za prvé tri týždne vyzbieralo 4,1 milióna eur, na ktoré sa zložilo 65-tisíc ľudí. Peniaze sa použili na nákup 2692 kusov delostreleckých granátov kalibru 122 mm, ktoré vyrobila česká spoločnosť STV Group. Zbierka pritom naďalej pokračuje. Podporil ju aj Otto Šimko, ktorý na základe vlastnej skúsenosti hovorí, prečo sa rozhodol prispieť svojou troškou: „S agresormi nebolo možné vyjednávať, bolo treba ich poraziť“.

K dnešnému jubileu mu zagratulovala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorej slová citoval Denník N: „Vážený pán Šimko, dovoľte mi, aby som Vám srdečne zagratulovala k Vášmu vzácnemu životnému jubileu a aby som pri tejto príležitosti vyzdvihla Vaše zásluhy.

Sloboda, ktorú ste pomáhali vybojovať v Slovenskom národnom povstaní, bola draho vykúpená utrpením aj životmi Vašich spolubojovníkov. To nás zaväzuje, aby sme túto slobodu chránili aj dnes a aby sme pomáhali tým, ktorí ju strácajú. Vážim si preto, že ste svojou autoritou podporili zbierku na muníciu pre Ukrajinu – vyslali ste verejnosti dôležitý signál, že jej zmyslom je obrana demokracie a celej Európy, hodnôt, na ktorých stojí naše spoločenstvo. Ďakujem Vám a želám Vám veľa zdravia.“

Ku gratulácii sa pripája aj redakcia Futurarmy.sk. Všetko najlepšie k narodeninám!