Historky z histórie

Skutočný Captain America sa volal Audie Murphy

Je jedným z najviac vyznamenávaných amerických vojakov. Audie Murphy získal všetky americké vyznamenania za odvahu, ktoré v čase jeho služby existovali – a tiež viacero francúzskych a belgických. To najvyššie americké vyznamenanie, Medailu cti, získal za akciu z konca januára 1945.

Príbeh Audieho Murphyho v mnohom pripomína hrdinu komiksov a filmov Captain America. Steve Rogers, ako sa tento hrdina volal, bol malý a neduživý a spočiatku sa márne usiloval o vstup do armády. Vzali ho až na niekoľký pokus, no potom dokázal úžasné činy. Presne taký bol aj Audie Murphy. Malý a neduživý chlapec z Texasu veľmi skoro prišiel o rodičov – otec rodinu opustil a matka vzápätí zomrela. Musel živiť súrodencov, pričom sa naučil veľmi dobre strieľať z loveckej pušky. Po útoku na Pearl Harbor chcel narukovať, hoci mal len 16 rokov! Pre nízky vek a nízku telesnú hmotnosť ho však postupne odmietli v armáde, námorníctve i námornej pechote. Až keď mu sestra pomohla sfalšovať dokumenty, tak ho vo veku 17 rokov na niekoľký pokus vzali do armády, v ktorej sa neskôr stal jedným z najväčších amerických hrdinov druhej svetovej vojny. Tu sa podobnosť s postavou Captaina America končí. Audie Murphy nemal super schopnosti, iba presnú mušku a obrovskú dávku odvahy. V jednom ohľade však komiksového kapitána prekonal – z armády síce odišiel ako nadporučík, ale dotiahol to na majora vo výslužbe a rovnakú hodnosť majora dosiahol aj v texaskej národnej garde.

Oficiálny vojenský portrét Audieho Murphyho.
Zdroj: US Army

Murphyho pridelili k 1. práporu 15. pechotného pluku 3. pešej divízie. Od februára 1943 pokračoval jeho výcvik v severnej Afrike, neskôr strážil nemeckých zajatcov. Do prvej akcie sa dostal v júli 1943 pri vylodení na Sicílii. Bolo to len pár dní po jeho 18. narodeninách. Následne bojoval na Apeninskom polostrove pri Salerne a Anziu. Tu ho povýšili na seržanta a o pár dní na štábneho seržanta a pridelili mu čatu. Väčšinou podnikal prieskumné hliadky, ktorých cieľom bolo získať nemeckých zajatcov a vypočuť ich. Za akciu z 2. marca 1944 v oblasti Anzia dostal prvé vyznamenanie. Murphyho čata sa vtedy ukryla v opustenom dome. Keď išiel okolo nemecký tank, Murphyho vojaci tankistov postrieľali a on sám sa potom priplazil až k tanku a zničil ho puškovým granátometom.

Vzala ho smrť kamaráta

Po oslobodení Ríma v júni 1944 mali vojaci celý nasledujúci mesiac zaslúžený oddych v talianskom hlavnom meste. Vzápätí ich vrhli do ďalšej invázie, tentoraz v južnom Francúzsku. Vo vinici pri mestečku Ramatuelle čatu prepadli Nemci. Murphy zobral odhodený guľomet a útok odrazil. Z neďalekého domu potom vyšli dvaja Nemci a tvárili sa, že sa vzdávajú. Keď na to zareagoval Murphyho najlepší kamarát, tak ho zastrelili. Murphy vtedy prvýkrát ukázal šialenú odvahu. Sám s guľometom zaútočil aj napriek hustej nepriateľskej paľbe na dom a dobyl ho. Šiestich Nemcov zabil, dvoch zranil a jedenástich zajal.

Podobné epizódy sa začali opakovať čoraz častejšie. Murphy akoby po smrti kamaráta stratil pud sebazáchovy. Pri útoku na kopec nad údolím rieky Cleurie sa 5. októbra 1944 sám s vysielačkou priplazil k nemeckým pozíciám a napriek tomu, že ho Nemci neustále ostreľovali, hodinu navádzal svojich mužov tak, aby kopec čo najefektívnejšie obsadili bez vlastných strát. Osobne sa vystavil najväčšiemu riziku aj 26. októbra 1944, keď jeho čatu prepadla skupinka nemeckých snajperov. Dvoch z nich zajal, no tretí ho zasiahol do bedra. Murphy paľbu opätoval a trafil nemeckého ostreľovača rovno medzi oči. Do rany sa mu však dostala infekcia a museli mu odstrániť časť svalu. Preto ostal v nemocnici až do januára 1945.

Najvyššie vyznamenanie

K jednotke sa pripojil akurát včas, aby stihol nemecký protiútok v Colmarskom kotli v Alsasku. Nemci sa tam bránili od novembra 1944. Murphyho čata 26. januára 1945 čakala pri mestečku Holtzwihr na príchod posíl. Namiesto nich však prišiel silný nemecký protiútok. Americké pozície bránil okrem pešiakov aj stíhač tankov M10. Tu na chvíľu odbočíme. Stíhače tankov boli zvyčajne protitankové delá umiestnené na pásovom podvozku. Nemali silný pancier, mnohé z nich mali nástavbu zhora otvorenú, aby boli čo najľahšie a tým pádom pohyblivé. Ich taktika spočívala v tom, že čakali v úkryte, kým sa zjavia nepriateľské tanky. Potom na ne vystrelili a presunuli sa na nové pozície. Americký typ M10 sa od väčšiny stíhačov tankov líšil tým, že mal otočnú vežu. Aj tá však mala iba ľahký pancier a bola zhora otvorená. Taktika M10 bola rovnaká, ako sme popísali vyššie. M10, ktorý pomáhal brániť pozície Murphyho čaty, však hneď na začiatku nemeckého útoku dostal priamy zásah, začal horieť a posádka ho opustila. Murphy nariadil svojim vojakom, aby sa stiahli do neďalekého lesa. On však zostal na pozícii, aby vysielačkou navádzal delostreleckú paľbu na útočiacich Nemcov.

Stíhač tankov M10. Všimnite si zhora otvorenú vežu.
Zdroj: US Army

Potom vyliezol na horiaci M10. Ten mal totiž na veži guľomet kalibru 12,7 mm. Murphy nedbal na to, že horiaci stroj môže vybuchnúť a z guľometu pálil na každého Nemca, ktorý vystrčil hlavu. Jedna skupina sa k nemu pokúsila priplaziť cez priekopu – Murphy ich zlikvidoval zo vzdialenosti 10 metrov. Pri predstave tohto boja sa scéna z filmu Fury, v ktorej posádka jedného amerického tanku zastaví veľkú nemeckú pešiu jednotku, odrazu nezdá až taká nerealistická. Takto vydržal hodinu, počas ktorej ho zasiahli do nohy, no Murphy zranenie ignoroval. Až po tom, čo vyčerpal všetku muníciu, ustúpil ku svojim vojakom do lesa. Aj vtedy však odmietol ošetrenie a zorganizoval protiútok, ktorý otraseného nepriateľa definitívne zahnal na útek. Za tento čin dostal Medailu cti. Podľa citácie k jej udeleniu on samotný zabil alebo zranil 50 nemeckých vojakov. Na otázku, prečo vyliezol k tomu guľometu a celkom sám čelil sústredenej paľbe Nemcov, odpovedal jednoducho: „Pretože zabíjali mojich kamarátov.“ Po tejto akcii ho odvolali z prvej línie a pridelili na štáb pluku. Tam sa dočkal konca vojny.

Oficiálne sa mu pripisuje zabitie 241 nepriateľských vojakov počas celej vojnovej kariéry. Okrem Medaily cti dostal ďalších šesť vyznamenaní za odvahu (z toho Striebornú hviezdu dvakrát a Bronzovú hviezdu tiež dvakrát) a tri Purpurové srdcia za zranenie v boji. Ďalších 16 medailí dostal za svoju službu. Ocenili ho aj spojenci. Francúzi mu udelili dva Vojnové kríže, Medailu za oslobodenie a spravili z neho rytiera Čestnej légie. Svojím Vojnovým krížom ho vyznamenalo aj Belgicko.

Audie Murphy vo filme To Hell and Back.
Zdroj: Universal Pictures

Mierový život však pre Murphyho nebol ľahší ako ten na fronte. Dnes by bolo jasné, že trpel post-traumatickou stresovou poruchou, no vtedy to bol neznámy pojem. V spánku mával nočné mory a vracali sa mu vypäté situácie, ktoré prežil. Preto spával s nabitou pištoľou pod vankúšom. Nespavosť spôsobovala jeho náladovosť a depresie. Keď videl reportáž o vojnových sirotách v Nemecku, dostavili sa aj pocity viny. Zožieral sa tým, že čo keď niektorého z ich otcov zabil on? Problémy so spánkom riešil tabletkami. Keď si uvedomil, že je od nich závislý, rozhodol sa to riešiť radikálne – na týždeň sa úplne sám zamkol v hotelovej izbe, aby sa závislosti zbavil. Murphy na základe vlastných skúseností šíril osvetu a prispel k tomu, že sa (minimálne v USA) začali odborníci i armáda viac starať o duševné zdravie vojnových veteránov.

Od roku 1948 rozbehol viac ako 20-ročnú filmovú kariéru, počas ktorej hral vo viac ako 40 filmoch. Väčšinou to boli westerny, no v roku 1955 si zahral aj vo vojnovom filme To Hell and Back (Do pekla a naspäť). Išlo o adaptáciu jeho rovnomennej knihy a Murphy hral sám seba. Okrem herectva choval na ranči dostihové kone, čo ho dostalo do problémov. Pri stávkovaní na dostihoch prehral veľké sumy. O ďalšie peniaze prišiel pri nepodarených investíciách do ťažby ropy v Alžírsku. Finančné problémy dosiahli také rozmery, že dokonca musel predať svoje vyznamenania. Keď sa to však dozvedela armáda, dala mu náhradné. Audie Murphy predčasne zomrel 28. mája 1971 vo veku 45 rokov. Súkromné lietadlo, v ktorom cestoval, narazilo v daždi a mrakoch do kopca vo Virgínii. Zomrelo všetkých šesť osôb na palube. Murphyho pochovali na Národnom cintoríne v Arlingtone.

V roku 2014 si ho piesňou To Hell and Back pripomenula aj švédska metalová kapela Sabaton, Bol to prvý singel z ich albumu Heroes. Použili v nej aj slová z Murphyho básne The Crosses Grow on Anzio. Kapela sa dostala do kontaktu s jedným z Murphyho dvoch synov, ktorý prišiel aj na ich koncert v Los Angeles a daroval im originálny plagát k filmu To Hell and Back. Vyhlásil, že je rád, že Sabaton nezložil o jeho otcovi ďalšiu country baladu, ktorých má plné zuby, a že si ho uctili bez prílišného pátosu a smútku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *