Navštívte betónové bunkre pri rieke Morava
Sú roky opustené. Donedávna sa dalo dostať do útrob niektorých z nich. Napríklad do bunkra s označením LII/69/A-160 ešte vlani áno. Tento betónový bunker neďaleko rakúskych hraníc pozdĺž rieky Morava má však už osadenú a zamknutú železnú bránu. K betónovým vojenským stavbám sa však môžete stále dostať na dosah v rámci cyklovýletu alebo túry a stojí to za to.
Bunkre lemujúce pohraničie vznikli ako príprava na II. svetovú vojnu z rozhodnutia československej vlády ešte v 30. rokoch. Zamýšľali ich ako ochranu hranice pred napadnutím fašistickým Nemeckom. Predlohou bola iná historická rarita – model francúzskych opevnení – tzv. Maginotova lína, ktorá tiež praktické využitie nenašla. Cieľom bunkrov bolo zdržať agresora, uskutočniť mobilizáciu a spolu so spojencami podniknúť protiútok.
Zámerom bolo postaviť ich takmer 17 tisíc z toho takmer 1300 ťažkého typu, od Bratislavy až po Košice ( od bratislavského predmostia až po ústie Ipľa). Vzhľadom na rýchly postup Hitlera a anšlus Rakúska, stihli postaviť len približne tretinu z nich. Mníchov 1938 a vznik protektorátu a slovenského štátu situáciu zmenil. Dovtedy stihli vybudovať akurát bunkrovú obrannú čiaru Bratislava – Moravský Sv. Ján, ale tá nás nezachránila.
Podľa Ľuboša Vodičku, autora textu z roku 2004 pre Denník SME sa vojenskou terminológiou tento typ bunkrov označuje ako vzor 37, prijateľnejším menom Řopík. Posádku bunkra tvorili dve dvojice guľometčíkov – s ľahkými alebo ťažkými guľometmi. Opevnenia boli vybudované v dvoch, prípadne i troch sledoch. Dôvod bol jednoduchý. Takto vybudované opevnenie odolalo paľbe 10,5-centimetrového dela.
V prípade záumu o zaparkovanie priamo na mieste, kde sa nachádza bunker LII/69/A-160 a viete odtiaľ podniknúť cyklovýlet alebo prechádzku k ďalším bunkrom, alebo do krásnej prírody Pomoravia, tak si zadajte tieto GPS koordináty: N48.25104 E16.95994
Zdroj: Ľuboš Vodička pre cestovanie.sme.sk – Betónové bunkre Pomoravia.
