Ako česká armáda vstupuje do éry dronov?

Česká armáda prechádza v oblasti bezpilotných systémov výraznou transformáciou. Česi dlho drony zanedbávali a nakupovali ich len v počte potrebnom na použitie v zahraničných misiách. Len nedávno však v súvislosti s vojnou na Ukrajine dospeli k záveru, že je potrebné zmeniť celkovú koncepciu armády. Drony začínajú v českej armáde zohrávať významnú úlohu.

Počiatky vojenských dronov v československej armáde siahajú do 80. rokov minulého storočia, keď boli zo ZSSR zakúpené prieskumné drony Tu-143 „Rejs“. Tieto stroje však mali obmedzené využitie a po incidente v roku 1988, keď jeden dron nekontrolovateľne spadol na budovu materskej školy, boli ich lety nad Československom zakázané.

Po rozpade federácie boli sovietske bezpilotné lietadlá postupne vyradené (do roku 1995) a armáda sa vydala cestou vývoja vlastného bezpilotného systému. Výsledkom bol systém Sojka III, ktorý vyvinul Vojenský technický ústav. Do výzbroje bol zavedený koncom 90. rokov a išlo o bezpilotný prieskumný dron s hmotnosťou 145 kg, doletom do 100 km a rýchlosťou do 180 km/h. Sojka III štartovala z rampy na vozidle Tatra 815 pomocou raketového motora a pristávala na špeciálne lyže na spodku trupu alebo s pomocou padáku.

Počas služby boli tieto bezpilotné lietadlá modernizované (verzie Sojka III TVM a TVMK s výdržou letu do 4 hodín a lepšími senzormi). Systém Sojka slúžil u niektorých jednotiek až do roku 2010, keď bol pre svoju zložitosť a obmedzené možnosti označený za neefektívny a vyradený. Na prahu 21. storočia tak česká armáda stála pred potrebou získať modernejšie bezpilotné prostriedky.

Nasadenie v misiách

Zahraničné misie na začiatku 21. storočia výrazne urýchlili obstaranie nových bezpilotných prostriedkov v českých ozbrojených silách. Vojaci nasadení v Afganistane a Iraku potrebovali aktuálne informácie z prieskumu terénu, čo viedlo k nákupu moderných bezpilotných prostriedkov. Už v roku 2009 armáda získala prvý RU-11 Raven z kategórie mini – malý prieskumný dron s hmotnosťou 1,9 kg, ktorý vzlietne vyhodením z ruky. Tieto ľahko prenosné stroje prenášali v reálnom čase obraz z denných a nočných kamier až do vzdialenosti 10 km.

Na základe dobrých skúseností bolo v roku 2017 zakúpených ďalších 15 modernizovaných Ravenov s digitálnym prenosom údajov. Špeciálne jednotky si v roku 2017 zaobstarali aj vlastné bezpilotné lietadlá – dve súpravy Skylark I-LE od izraelskej spoločnosti Elbit Systems, ktoré sú ľahkými mini bezpilotnými lietadlami s hmotnosťou 6,5 kg a výdržou približne 2,5 hodiny. Pre výsadkárov 43. výsadkového práporu bol ešte v roku 2015 zakúpený americký mikrodron RQ-12A Wasp AE (1,3 kg, dolet 5 km, výdrž 45 min) na prieskum a zabezpečenie jednotiek v teréne.

V roku 2015 české ozbrojené sily získali kompletný bezpilotný prieskumný systém ScanEagle (10 lietadiel) od americkej spoločnosti Insitu/Boeing, financovaný z prostriedkov na podporu boja proti terorizmu. Po zaškolení operátorov v USA bol ScanEagle nasadený do českej jednotky na leteckej základni Bagram, kde od júna 2015 zabezpečoval monitorovanie prostredia a ochranu perimetra základne.

Tento 3,1 m dlhý dron váži 20 kg a vďaka dlhej výdrži (až 20 hodín) a doletu viac ako 100 km výrazne zvýšil možnosti jednotky v oblasti nepretržitého prieskumu. Počas nasadenia v Afganistane nalietal ScanEagle českej armády celkovo 3 500 hodín; úspešné používanie viedlo k objednávke modernizovanej súpravy ScanEagle, ktorá v roku 2019 nahradila opotrebované stroje. Skúsenosti z misie tak armáde ukázali hodnotu bezpilotných lietadiel pre spravodajstvo, prieskum a ochranu vojsk.

Súčasný stav

Armáda Českej republiky v posledných rokoch rýchlo rozvíja svoje spôsobilosti v oblasti bezpilotných prostriedkov. Vznikol špecializovaný 533. prápor bezpilotných systémov (od 1. januára 2020 v Prostějove) ako nástupca pôvodnej roty 102. prieskumného práporu. Táto jednotka, podriadená 53. pluku prieskumu a elektronického boja, má do konca roka 2025 dosiahnuť plnú operačnú spôsobilosť s približne 300 vojakmi.

Už teraz má k dispozícii niekoľko typov bezpilotných lietadiel – najmä osvedčené RQ-11B Raven (ručné prieskumné minidrony s prenosom obrazu v reálnom čase), systémy RQ-20 Puma III AE (väčšie minidrony s doletom 20 km a výdržou až 3,5 hodiny) zavedené od roku 2018/2022 a mikrodrony FLIR Black Hornet 3 (nanodrony s hmotnosťou len 33 g, ktoré využívajú najmä špeciálne jednotky).

Malé kvadrokoptéry Dragonfly A, ktoré armáda zaviedla na krátkodobý prieskum, sa presadzujú v konvenčných bojových jednotkách – majú dosah 3 km a vo vzduchu vydržia 30 min. Tieto bezpilotné lietadlá (Dragonfly A) boli napríklad v roku 2022 použité pri hasení rozsiahleho lesného požiaru v Českom Švajčiarsku na vyhľadávanie skrytých ohnísk pomocou termovíznych kamier.

Vo vybavení armády naďalej zostávajú desiatky ďalších bezpilotných prostriedkov stredného dosahu: najväčšie sú ScanEagle u 53. pluku (Prostějov), zatiaľ čo jednotky pozemných síl používajú spomínané kvadrokoptéry Dragonfly A a americké drony Raven a Puma.

FPV drony ako príkaz doby

Česká armáda v súčasnosti vytvára experimentálne tímy pre FPV drony a školí jednotky v ich používaní a obrane proti nim. Cieľom je, aby malé drony operovali pri každej bojovej jednotke na okamžitý prieskum a zlepšenie situačného prehľadu veliteľov. V praxi sa ukázalo, že mikro a mini drony sú pre vojakov v priamom boji veľkým prínosom – veliteľ ich môže použiť okamžite podľa potreby rovnako jednoducho ako ďalekohľad. Práve preto dochádza k „revolúcii“ vo výzbroji armády v oblasti dronov.

Vzhľadom na vývoj situácie na bojisku (Karabach 2020, Ukrajina) sa česká armáda rozhodla zaobstarať tzv. pohotovostnú muníciu alebo „kamikadze drony“. Ide o bezpilotné prostriedky s integrovanou bojovou hlavicou, ktoré môžu krúžiť v cieľovej oblasti a na povel zasiahnuť priamo objekt – kombinujú tak prieskumný dron a strelu v jednom.

Ministerstvo obrany ČR oznámilo svoj zámer nakúpiť pohotovostnú muníciu v roku 2023 a začalo priame rokovania s vybraným dodávateľom. Podľa vyhlásenia generálneho štábu je cieľom obstarať 10 súprav pohotovostnej munície pre pozemné sily. Každá súprava bude pravdepodobne pozostávať z niekoľkých bezpilotných lietadiel a riadiacej stanice, čo umožní vybavenie vybraných jednotiek týmto zariadením.

Dodávateľom má byť konzorcium nemeckej firmy Rheinmetall a izraelskej spoločnosti UVision, ktorá vyrába rodinu dronov Hero. Systém Hero zahŕňa niekoľko typov samovražedných dronov rôznych veľkostí (od miniatúrnych 3 kg až po 125 kg s doletom až 200 km).

V súčasnosti sa uvažuje o kategórii Hero-120 (12 kg taktický kamikadze dron so 4,5 kg bojovou hlavicou, doletom približne 40 km a výdržou 60 min) pre armádu. Desať zakúpených kompletov bude preto predstavovať pilotné zavedenie tejto technológie do výzbroje – cieľom je vycvičiť obsluhu a overiť schopnosti systému. V budúcnosti sa počíta s oveľa väčším počtom jednotiek, ako aj s možným obstaraním ďalších variantov (menších Hero-30 a väčších Hero-400 alebo Hero-900).

Ešte významnejší z pohľadu konvenčných vojsk je prebiehajúci program masívneho dovybavenia armády malými bezpilotnými prostriedkami. Práve teraz prebieha proces dodávok širokej škály mikro a mini bezpilotných prostriedkov, od mikroskvadrokoptér pre družstvá a čaty, cez robustnejšie prieskumné drony pre roty a prápory až po 20-kilogramové drony s dlhšou výdržou.

Celkovo má byť obstaraných viac ako 200 bezpilotných lietadiel rôznych typov najmä pre novozriadený 533. prápor bezpilotných systémov, ale aj pre iné bojové jednotky. Cieľom je vybaviť minimálne 4. brigádu rýchleho nasadenia, 7. mechanizovanú brigádu a 43. výsadkový pluk vlastnými bezpilotnými lietadlami na úrovni jednotiek, čím sa zvýšia ich schopnosti v oblasti prieskumu, zabezpečenia a presného vedenia paľby.

Počíta sa však aj s obstaraním nových typov – napríklad odolnejších vojenských kvadrokoptér s dlhším doletom alebo špeciálnych FPV dronov schopných niesť granáty. V rokoch 2018 – 2021 už armáda testovala spôsob „militarizácie“ komerčných dronov DJI (projekty Dragonfly A a Dragonfly B v spolupráci s VTU). Tento prístup sa však ukázal ako problematický – Dragonfly B (odvodený od dronu DJI Matrice 210) pri testoch neuspel a projekt bol kritizovaný za príliš vysokú cenu.

Masívne nasadenie dronov do troch rokov

Predpokladá sa masové nasadenie „dronov“ do troch rokov – armáda začala intenzívny výcvik operátorov a experimentálne kurzy s cieľom integrovať nové drony do vojenských útvarov v roku 2026. Už teraz sa malé kvadrokoptéry objavujú na cvičeniach všetkých bojových jednotiek a zdokonaľuje sa taktika ich používania.

Česká armáda tak vstupuje do novej epochy – éry dronov , v ktorej bude mať každá jednotka od družstva až po brigádu bezpilotné prostriedky na prieskum, komunikáciu a prípadný úder. Aby česká armáda dokázala držať krok s vývojom moderných konfliktov, v ktorých bezpilotné technológie zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu.