Nórsko kúpi britské protiponorkové fregaty za 11,5 miliardy eur

Briti porazili Nemcov, Francúzov aj Američanov. Nórsko si totiž v tendri za 11,5 miliardy eur vybralo z ponuky štyroch štátov práve britské fregaty Typ 26.

Pre Britániu je to najväčší export vojnových lodí, čo sa týka ceny. A pre Nórsko je to zas najväčšia obranná investícia v histórii. Objednávka zabezpečí v Británii 4 000 pracovných miest minimálne na najbližšiu dekádu.

Najviac z toho bude profitovať spoločnosť BAE Systems. V jej lodeniciach v Glasgowe to zaistí 2 000 pracovných miest. Celkovo to však podporí viac ako 400 britských podnikov, z toho 103 v Škótsku.

Fregaty Typ 26 sú špecializované na boj proti ponorkám. Ide o veľké lode s dĺžkou 150 metrov a výtlakom 8 000 ton. Preto ich niekedy radia medzi torpédoborce. Typ 26 dosahuje rýchlosť viac ako 26 uzlov (48 km/h) a má 157-člennú posádku.

Výzbroj tvorí kanón kalibru 127 mm, dva kanóny kalibru 30 mm a dva systémy Phalanx na blízku ochranu. Na palube sú vertikálne odpaľovacie šachty pre 48 protilietadlových rakiet a 24 protilodných striel. Lode tiež budú nosiť dva vrtuľníky.

Britské Kráľovské námorníctvo si objednalo osem lodí tejto triedy. Prvé dve – HMS Glasgow a HMS Cardiff – sa už dokončujú a do služby by mali vstúpiť v roku 2028. Ďalšie tri sa začali stavať. Kanada si v licencii postaví až 15 plavidiel, ktoré bude označovať ako torpédoborce.

Austrália si pôvodne objednala deväť fregát Typ 26, no neskôr ich počet zredukovala na šesť. Namiesto toho si radšej vybrala 11 viacúčelových japonských fregát triedy Mogami. To je aj predmet kritiky medzi niektorými nórskymi odborníkmi – že Typ 26 je príliš špecializovaný.

„Britské námorníctvo stavia lode pre jednu úlohu. Tento typ má staromódnu a príliš limitovanú protivzdušnú obranu,“ povedal pre televíziu NRK námorný kapitán Tor Ivar Strømmen z nórskej námornej akadémie.

Lode však majú pôsobiť v Severnom Atlantiku, kde sa za hlavnú hrozbu považujú ruské ponorky. Kým Kanaďania a Austrálčania si svoje lode do značnej miery prispôsobili, nórske plavidlá majú mať rovnaké parametre ako tie britské a budú prakticky identické.

Dôvod na to je jednoduchý – súčasťou dohody je, že britské aj nórske lode majú vytvoriť spoločnú jednotku, ktorá bude pôsobiť spolu. „Budeme cvičiť, operovať, odstrašovať a – ak to bude potrebné – bojovať spolu,“ povedal britský minister obrany John Healey.

Nórsko chce päť až šesť lodí. Znamená to, že spolu s britskými plavidlami bude v Severnom Atlantiku hľadať ruské ponorky 13 až 14 fregát Typ 26. Otázkou ostáva len to, v akom poradí ich jednotlivé flotily dostanú. Nórsko by chcelo prvú fregatu už v roku 2029. To by ale znamenalo, že by preň dokončili niektorý z trupov, ktorý už začali stavať pre britské Kráľovské námorníctvo. Toto ešte bude predmetom ďalších rokovaní.