Ako pomôcť slovenskému obrannému priemyslu v roku 2024

Odmínovacie zariadenie Božena a samohybná húfnica 155mm Zuzana 2 sú tzv. zlaté vajcia slovenského obranného priemyslu. Túto vojenskú techniku dobre pozná aj laická verejnosť. K úspešným artiklom patrí dnes aj delostrelecká munícia. Čomu vďačia za to, že sú úspešné? Je to ich nasadenie v misiách či v boji, reálne skúsenosti. Boženu začali naše Ozbrojené sily využívať počas vojny v bývalej Juhoslávii a paralelne s tým sa ďalej posúval aj jej vývoj až po dnešný model 5. Boženy dnes operujú aj na Ukrajine. Aj Zuzany 2 využíva ukrajinská strana a nasadila ich pri obrane pred ruským agresorom. To však dlhodobý úspech týchto ani ďalších slovenských vojenských výrobkov nezaručuje.

Stratégia, pružnejšie zákony a financie

Kompetentné úrady by sa podľa odborníkov na obranu mali zamerať na vytvorenie dokumentu pre dlhodobú stratégiu pre obranný priemysel. Tvrdia to analytici think tanku Adapt Institute, ktorý nedávno zverejnil o slovenskom obrannom priemysle štúdiu. Tento strategický dokument v nej pracovne nazvali Národná stratégia pre rozvoj obranného priemyslu (National Strategy for the Defence Industry Development – NSDID). Dokument by mal obsahovať konkrétne cestovné mapy, kroky a riešenia, vďaka ktorým by sa pre celý sektor – štátny aj súkromný – podarilo získať viac peňazí na rôzne účely.

Pre štát majú autori štúdie Viliam Ostatník a Adam Potočňák aj takéto odporúčanie: „Ak sa majú výskumné, vývojové a inovačné snahy oživiť rovnakým spôsobom ako výroba po februári 2022, je potrebná kritická finančná a legislatívna pomoc zo strany štátu. Praktickým krokom k čiastočnému riešeniu refinancovania obranného priemyslu z pozície štátu je preferencia ponuky výhodných dlhodobých zákaziek domácim podnikom, ktoré vyrábajú buď veľmi žiadaný sortiment (napr. špecifické druhy munície), alebo hotové výrobky s celým životným cyklom pokrytým slovenskými výrobcami.“

OS SR by mali nakupovať produkty domácich firiem a testovať ich v boji

Peniaze by slovenské firmy mohli získať od Ozbrojených síl SR, ktoré by tieto produkty slovenského obranného priemyslu obstarávali a ideálne ich aj vedeli otestovať v skutočných bojových podmienkach. To by veľmi pomohlo aj úspešnej propagácii týchto slovenských výrobkov v zahraničí. Nedávno sme písali o spoločnom projekte firiem EVPÚ, DefTech a Konštrukta-Defence, ktorého cieľom má byť slovenské 4×4 bojové vozidlo. To zrejme zvedie konkurečný boj s americkými štvorkolkami JLTV od Oshkosh Defense. Ako dobrý príklad praxe v súvislosti s otestovaním v boji zase slúžia samohybné húfnice Zuzana 2, ktoré nám robia dobrú reklamu na ukrajinskom fronte.

Analytici tiež v štúdii upozorňujú, že „akciové spoločnosti, vrátane tých, v ktorých majoritný podiel nie je vo vlastníctve štátu, budú mať z pochopiteľných dôvodov vždy tendenciu uprednostňovať súkromné podnikateľské záujmy svojich akcionárov, a tak môžu sproblematizovať obstarávacie úsilie Slovenskej republiky. Predovšetkým v oblasti udeľovania dlhodobých kontraktov domácim výrobcom, keďže príliš pomalé konanie štátnych orgánov predstavuje riziko, že budú predbehnuté zahraničnými subjektmi v predbehnutí zo strany zahraničnými subjektmi.“

Zahraničnú vojenskú techniku servisujme doma

Ďalším odporúčaním ako pomôcť slovenskému obrannému priemyslu podľa autorov štúdie je, aby sme domácim firmám umožnili opravovať zahraničnú vojenskú techniku, ktorú nakupujeme pre našich vojakov: „Jedná sa o spôsob, ako dosiahnuť vyššiu efektivitu, dodatočné schopnosti a v dôsledku toho aj vyšší cash flow. Prinieslo by to vypočutie prosieb našich podnikov, aby im umožnili vykonávať údržbu a servis na novej technike, ktorú sa OS SR chystá získať.“

To by sa mohlo podľa odborníkov týkať posledných veľkých obstarávaní ako 4×4 JLTV Oshkosh (ak to bude potvrdené), švédskych pásových bojových vozidiel CV90, fínskych kolesových bojových vozidiel Patria, prípadne aj akvizície bojových helikoptér Viper. Ale aj tých zbraňových systémov, ktoré sa ministerstvo obrany SR chystá obstarávať v blízkej budúcnosti (napríklad vzdušné a raketové obranné systémy).

Ďalšie oblasti, ktorým stojí za to venovať pozornosť

Ďalšími dôležitými témami, ktorým sa štúdia venuje je úbytok kvalifikovanej pracovnej sily v našom obrannom priemysle, ktorá začne byť silno citeľná na konci aktuálnej dekády. Témou je aj tvorba strategických zásob a rezerv, kde by tiež pomohla konkrétna stratégia a kontrakty pre firmy, ktoré by ich mali zabezpečiť. Štúdia tiež uvádza konkrétne príklady ako firmám z obranného priemyslu pomáha doma či na zahraničných trhoch napríklad Izrael alebo Česká republika. Pozoronosť štúdia upriamuje aj na citlivosť dodávateľských reťazcov našich firiem z pohľadu vplyvu hráča ako je Čína.

Autori tiež konštatujú, že ak už Ficova vláda nechce na Ukrajinu posielať nič zo skladov Ozbrojených síl SR, mohla by niečo urobiť v duchu jej vyhlásenia, že súkromné komerčné kontrakty nechá pokračovať: „Štátne orgány by mali zvážiť podporu prípadného rozvoja spolupráce medzi špecifickými subjektmi slovenského obranného priemyslu – vrátane subjektov s majetkovou účasťou štátu – a ich ukrajinskými partnermi, najmä v oblasti úprav a zdokonaľovania používaného a v reálnych bojových podmienkach osvedčeného hardvéru, ako sú húfnice Zuzana 2 alebo odmínovače Božena. Ak bude toto úsilie úspešné, malo by vyvrcholiť spoločnou schopnosťou produkovať objemy vybraných zbraní, zbraňových systémov, munície, munície a nesmrtonosného vybavenia, čo bude výhodné predovšetkým pre všetky produkujúce štáty, v druhom rade spojencov a partnerov alebo všetky príslušné tretie strany.„