Aktualizované: Ako prebiehala americká akcia vo Venezuele?

AKTUALIZÁCIA: Doplnené 4. 1. 2026 o viaceré nové informácie v texte

Americké špeciálne jednotky v noci na dnes (z 2. 1. na 3. 1. 2026) zaútočili na Caracas, zajali venezuelského prezidenta Nicolasa Madura aj s manželkou Ciliou Flores a odviezli ich z krajiny. Blesková akcia sa zaobišla bez strát na americkej strane.

O tom, či operácia bola v súlade s medzinárodným či dokonca americkým právom, či bolo treba súhlas OSN alebo Kongresu USA, sa budú právni odborníci sporiť ešte dlho. V tomto článku sa budeme snažiť politickej stránke veci vyhnúť, no vopred varujeme, že sa to nie vždy dá, pretože politické a vojenské záležitosti sú často úzko prepojené. Pokúsime sa však sústrediť najmä na to, čo sa udialo počas vojenskej akcie.

Útoku predchádzali dlhé mesiace napätia, ktoré sa neustále stupňovalo. Spojené štáty obvinili Madura, že je súčasťou drogového kartelu a organizuje pašovanie narkotík, ktoré v USA ničia ľudské životy. Americké námorníctvo a letectvo začalo útočiť na člny, ktoré podľa nich patrili pašerákom drog. K útokom dochádzalo najprv vo venezuelských vodách, potom sa rozšírili na celý Karibik a aj do Pacifiku. Pri útokoch bolo zabitých už viac ako sto ľudí. Podľa USA to boli pašeráci, ale v Južnej Amerike sa ozývajú aj rodiny zabitých rybárov.

Nasledovali americké zásahy proti tankerom, ktoré podľa Bieleho domu porušujú sankcie. Dva boli zadržané, v týchto dňoch prebieha akcia proti tretiemu, ktorý sa snaží unikať a počas toho zmenil vlastníka, pričom tým novým sa stalo Rusko. Na konci minulého roka podnikli USA útok priamo na venezuelskej pôde, pričom podľa prezidenta Donalda Trumpa zničili prístavnú infraštruktúru, ktorú využívali pašeráci drog.

Je možné, že tento útok súvisel s dnešným zajatím Nicolasa Madura. Podľa informácií zverejnených po útoku totiž Američania plánovali akciu o štyri dni skôr, no vtedy ju odvolali pre zlé počasie. K útoku tak došlo až dnes.

Predchádzali tomu dlhé mesiace špionáže. CIA získala človeka vnútri venezuelskej vlády a od neho mala základné informácie o Madurovom sídle. Venezuelského prezidenta potom sledovali všetkými prostriedkami. Vedeli dokonca to, kedy sa stravuje a čo jedáva. Američania postavili presnú maketu sídla a špeciálne jednotky na nej trénovali útok.

Okolo Venezuely sa už dlhšie zhromažďovali americké sily. Vojaci, lietadlá i lode sa presúvali na základne v jej bezprostrednej blízkosti. Venezuela však tiež neotáľala a na možný útok sa intenzívne pripravovala. Z Ruska prišli koncom minulého roka dodávky protivzdušných systémov Buk a Pancir, ktoré doplnili už skôr dodané systémy, vrátane S-300.

Ani to však nepomohlo. Protivzdušná obrana okolo Caracasu sa stala prvým cieľom amerického útoku a bola kompletne vyradená. Do akcie sa zapojilo 150 lietadiel. Medzi nimi boli stroje na elektronický boj, ktoré oslepili venezuelské radary a rušili komunikáciu jej ozbrojených síl. Išlo o typy RC-135 Rivet Joint, EC-130H či námorné EF-18G Growler a P-8 Poseidon.

Priamo na odpaľovacie zariadenia protivzdušných systémov potom útočili raketami a bombami lietadlá F/A-18E/F Super Hornet, F-35 Lightning II, F-22 Raptor, ale aj strategické bombardéry B-1B Lancer a tiež drony RQ-170 Sentinel. Zo vzduchu ich navádzali lietadlá včasnej výstrahy a kontroly E-3 Sentry či námorné E-2 Hawkeye.

Americký sily operovali z 20 základní v USA, ale aj v Portoriku a inde v zahraničí, a tiež z palúb lodí. Cieľom útoku sa stali aj venezuelské vojenské letiská. Venezuelské letectvo má vo výzbroji staršie F-16A/B (pre ktoré ale nemá náhradné diely) a ruské Su30, ktorých malo byť dodaných 24 až 36. Počet letuschopných strojov je však nízky. Pri F-16 sa uvádza maximálne päť a pri Su-30 udávaný počet kolíše od 11 po 21.

Americké lietadlá mali na zemi zničiť najmenej sedem venezuelských stíhačiek. Jeden venezuelský Su-30 údajne dokázal na konci amerického útoku vzlietnuť, ale pre rušenie komunikácie nemal žiadne informácie od pozemnej kontroly a vo vzduchu nič nenašiel. Po rozvidnení preukázateľne vzlietlo niekoľko Su-30 aj F-16, ale tie iba hliadkovali nad Caracasom. Američania boli už dávno preč…

Hlavnú akciu vykonal 160. letecký pluk špeciálnych operácií. Američania dokázali vypnúť svetlá v častiach Caracasu, v ktorých potrebovali. Predstavitelia USA ale odmietli bližšie špecifikovať, ako sa im to podarilo dosiahnuť. V tme a bez ohrozovania protivzdušnou obranou prišiel masívny vrtuľníkový výsadok špeciálnych jednotiek Delta Force.

Ako transportné sa na ňom zúčastnili helikoptéry CH-47 Chinook a UH-60 Black Hawk. Palebnú podporu im poskytovali armádne AH-64 Apache a tiež AH-1Z Viper námornej pechoty. Pri samotnom útoku na Madurovo sídlo bol jeden vrtuľník zasiahnutý streľbou zo zeme a poškodený, dokázal sa ale vrátiť naspäť na základňu.

K väčšiemu odporu aj s využitím prenosných protivzdušných rakiet nedošlo aj pre americké rušenie nepriateľskej komunikácie. Potvrdilo sa, že bez spojenia niet velenia. Venezuelské jednotky jednoducho nemali žiadne informácie a nedostali žiadne rozkazy.

Trump sledoval útok Delta Force vo svojej pracovni v priamom prenose vďaka kamerám, ktoré mali vojaci na sebe. Madurove sídlo pripomínalo podľa amerického prezidenta skôr pevnosť chránenú množstvom ocele. Americké vojaci sa stretli s odporom a dvaja boli zranení, všetci sa ale vrátili a podľa Trumpa sú v dobrom stave.

Naopak, na venezuelskej strane boli straty značné. Venezuelský minister obrany uviedol, že zabitých bolo najmenej 40 ľudí, vojakov i civilistov. Dodal, že o život prišla „veľká časť Madurovej ochranky“. Tú tvorili najmä Kubánci. Vláda v Havane vyhlásila, že pri útoku na Madurovu rezidenciu bolo zabitých 32 kubánskych občanov. Všetci boli príslušníkmi kubánskych ozbrojených síl alebo spravodajských služieb.

Pozemná akcia trvala tri minúty, kým sa Američania dostali k Madurovi a ten sa potom radšej vzdal. Spolu s manželkou ho odviezli z krajiny. Vrtuľník ho previezol na výsadkovú loď USS Iwo Jima, kde si prevzalo americká protidrogová agentúra DEA. Vylodili ho v USA, kde ho posadili do lietadla a zamierili s ním do New Yorku. Tam by sa mal v pondelok 5. 1. objaviť pred federálnym súdom.

V USA ho totiž vinia z drogovej trestnej činnosti a terorizmu a bola na neho vypísaná odmena 50 miliónov dolárov. No a práve tu to začína byť politické. Otázka je totiž, čo bude s Venezuelou ďalej. A práve o tom hovoril Trump na svojej tlačovke podvečer nášho času.

Podľa neho budú Spojené štáty „spravovať Venezuelu až kým nebude možná bezpečná, riadna a spravodlivá zmena režimu“. Nepovedal, ako presne to chcú USA urobiť – v inej časti tlačovky však uviedol, že je pripravená druhá, oveľa väčšia vlna útokov, ak to bude potrebné.

Madura opakovane označil za nelegitímneho diktátora. To USA, Európska únia i ďalšie štáty sveta tvrdia už dlho s tým, že Maduro zmanipuloval voľby. Ich výsledok teda tieto štáty neuznávajú. Trump tiež povedal, že medzi USA a Venezuelou bude „partnerstvo, ktoré zaistí juhoamerickému štátu bohatstvo, bezpečie a nezávislosť“.

Vari najviac hovoril Trump o rope. Venezuela má najväčšie zásoby na svete. Podľa amerického prezidenta ale tento potenciál premrhala. Americké spoločnosti „teraz opravia venezuelskú ropnú infraštruktúru, aby začala zarábať pre krajinu“.

Čo bude ďalej, ukážu najbližšie dni. Možné je, že sa režim udrží aj bez Madura. Venezuelská viceprezidentka i minister obrany zatiaľ stoja pevne na jeho strane. Možná je zmena zvnútra krajiny, ale i občianska vojna či ďalšia intervencia USA. A treba spomenúť, že Trump sa na tlačovke povyhrážal aj Kolumbii a jeho minister zahraničia Marco Rubio zas Kube.

Zároveň sa objavili špekulácie, že všetky tieto vyhrážky a aj samotná jednorazová akcia vo Venezuele slúžia len na odpútanie pozornosti. Do Británie sa totiž v rovnakom čase začal presúvať veľký počet tankovacích a transportných lietadiel. To vyvolalo úvahy o možnom útoku bombardérov na Irán v blízkej budúcnosti.