Teritoriálna obrana na Slovensku a v Čechách

Slovensko nedávno zaviedlo nový systém národných obranných síl a pripojilo sa ku krajinám, ktoré začali budovať teritoriálnu obranu. Aktívne zálohy zohrávajú kľúčovú úlohu pri posilňovaní obranyschopnosti štátu, dopĺňajú profesionálnu armádu a zabezpečujú pripravenosť na krízové situácie. Čo majú spoločné a v čom sa líšia slovenské a české prístupy?

V Českej republike vznikli aktívne zálohy po profesionalizácii armády na začiatku 21. storočia. V roku 2004 schválil parlament nový branný zákon, ktorý zaviedol inštitút aktívnych záloh českej armády a zároveň od roku 2005 ukončil povinnú vojenskú službu. Už predtým sa od roku 1999 obnovili dobrovoľné vojenské cvičenia pre civilné osoby, na ktoré nadviazali novozriadené aktívne zálohy.

Česká republika je rozdelená na 14 krajov, a tak pôvodne vzniklo 14 peších rôt a niekoľko ďalších jednotiek v bojových útvaroch, do ktorých sa v roku 2004 prihlásilo niečo vyše tisíc prvých dobrovoľníkov. V súčasnosti sú vojaci aktívnych záloh zaradení do väčšiny útvarov Armády Českej republiky a slúžia v celkovo 56 jednotkách bojových útvarov, jednotiek bojovej podpory a zabezpečenia a krajských vojenských veliteľstiev. Český vojak v aktívnej zálohe uzatvára s armádou zmluvu na dobu určitú a stáva sa „vojakom v zálohe v službe“. Do roku 2024 dosiahne počet príslušníkov českej aktívnej zálohy približne 4 400.

Do aktívnej zálohy Armády Českej republiky môžu vstúpiť muži aj ženy, ktorí spĺňajú zákonné podmienky, ako sú vek 18 – 60 rokov, české občianstvo, zdravotná a fyzická spôsobilosť a trestná bezúhonnosť. Nábor vykonávajú regrutačné strediská armády a krajské vojenské veliteľstvá, ale prihlášku je možné podať aj online prostredníctvom portálu ministerstva obrany. Úspešní uchádzači absolvujú základný vojenský výcvik vo Vyškove, sídle Vojenskej akadémie a tradičnom posádkovom meste na južnej Morave. Výcvik trvá niekoľko týždňov a frekventanti získajú potrebné vojenské zručnosti podobné tým, ktoré majú profesionálni vojaci. Po zložení slávnostnej prísahy sú zaradení do jednotiek aktívnych záloh v rámci armády.

Cvičenia sa konajú každý rok

Každý záložník v Českej republike musí každý rok absolvovať pravidelné cvičenia, zvyčajne v trvaní do 2 – 3 týždňov, aby si udržal a zdokonalil svoje schopnosti. Výcvik sa často vykonáva spoločne s profesionálnymi jednotkami, čo zvyšuje súčinnosť a pripravenosť; záložníci čoraz častejšie cvičia po boku profesionálov a v poslednom čase sa mnohí z nich dokonca zúčastňujú na zahraničných operáciách.

Služba v českých aktívnych zálohách je po absolvovaní stanoveného rozsahu cvičení odmeňovaná ročnou finančnou odmenou v nižších desiatkach tisíc Kč (zhruba 1 000 – 2 000 eur). Okrem toho majú záložníci nárok na pomernú časť platu vojaka počas trvania cvičenia a môžu využívať rôzne zamestnanecké výhody (zdravotné programy, voľný vstup do vojenských zariadení vrátane kúpeľov, atď.) Zákon zároveň zaručuje ochranu pracovných miest počas trvania služby a existujú programy na komunikáciu so zamestnávateľmi o výhodách aktívnych záloh.

Úlohy českých záložníkov

Úlohy českých aktívnych záloh sa v priebehu rokov rozšírili. V prvom rade sú pripravené posilniť ozbrojené sily v prípade ohrozenia štátu alebo krízy. Záložníci môžu byť povolaní na obranu vlasti, stráženie dôležitých objektov alebo posilnenie jednotiek počas mobilizácie. V čase mieru však našli uplatnenie aj pri riešení nevojenských kríz. Pomáhali napríklad počas pandémie covid-19 alebo pri ochrane hraníc pred nelegálnou migráciou a boli nasadení aj v zahraničných misiách. Ich prítomnosť tak zvyšuje kapacity štátu aj v prípade prírodných katastrof alebo mimoriadnych udalostí, keď môžu podporiť integrovaný záchranný systém.

Vznik a štruktúra slovenských záloh

Na Slovensku bola povinná základná vojenská služba zrušená v rovnakom čase ako v Českej republike, t. j. v roku 2006. V oboch krajinách to bola reakcia na útoky na útoky v USA z 11. septembra 2001 a najmä na zmeny, ktoré sa po nich udiali v ozbrojených silách. Armády boli prebudované na expedičné, pričom hlavnú úlohu zohrali zahraničné operácie v Afganistane a neskôr v Iraku.

Až do roku 2025 však bol stav aktívnych záloh neuspokojivý, čo priznávalo aj ministerstvo obrany. V aktívnych zálohách bolo evidovaných len približne 150 vojakov. Parlament však schválil nový zákon o zriadení Národných obranných síl (NOS) ako novej formy aktívnych záloh s účinnosťou od 1. júla 2025. Národné obranné sily plne nahradia existujúci systém aktívnych záloh s cieľom výrazne zvýšiť počet vycvičených občanov pripravených brániť štát a pomáhať v krízových situáciách. Zavedenie NOS na Slovensku tak predstavuje významný míľnik v snahe zapojiť občanov do obrany krajiny.

Rozdiely medzi slovenským a českým prístupom

Organizačná základňa slovenských aktívnych záloh sa od českého modelu líši v novej podobe a zavádza rozdelenie na tri kategórie záloh. Do Národných obranných síl patria:

Operačné zálohy

Skúsení záložníci, ktorí už slúžili v ozbrojených silách (profesionálni vojaci alebo absolventi prezenčnej služby). Títo dobrovoľníci presne vedia, do ktorej jednotky, špecializácie alebo zbrane chcú vstúpiť, a po vstupe sú automaticky zaradení do príslušnej jednotky ozbrojených síl. Operačné zálohy plnia v prípade potreby úlohy ozbrojených síl a majú za úlohu zastávať pozície v jednotkách pri obrane štátu.

Pohotovostné rezervy

Úplne noví branci bez predchádzajúcich vojenských skúseností, ktorí chcú vstúpiť do armády, ale ešte nemajú jasno v tom, v ktorej jednotke alebo úlohe chcú slúžiť. Títo dobrovoľníci absolvujú základný výcvik a potom sú držaní v zálohe pripravení chrániť dôležité objekty a kritickú infraštruktúru alebo poskytovať okamžitú pomoc pri riešení vnútorných krízových situácií (napr. počas povodní). Pohotovostné zálohy kombinujú výcvik na obranu štátu s prípravou na nasadenie pri riešení vnútorných krízových situácií.

Obranné rezervy

Osobitná kategória pre záujemcov z radov civilistov bez skúseností, ktorí si chcú raz vyskúšať vojenský výcvik a rozhodnúť sa, či budú pokračovať. Pre branné zálohy je určený krátky intenzívny výcvik v trvaní 14 dní. Po absolvovaní tohto kurzu nemá účastník odvedenej zálohy žiadne ďalšie záväzky, pokiaľ sám nechce. Získané skúsenosti môže považovať za jednorazové, alebo ho môžu motivovať k prechodu do operačnej alebo pohotovostnej zálohy. Zálohy ozbrojených síl tak fungujú ako pilotný stupeň, ktorý znižuje psychologickú bariéru vstupu (uchádzač najprv zistí, „či na to má“) a zároveň poskytujú základný vojenský výcvik širšiemu okruhu osôb.

Veková štruktúra a nábor

Z hľadiska veku a ďalších kritérií je slovenský systém pomerne otvorený. O NOS sa môžu uchádzať muži aj ženy vo veku od 18 do 55 rokov (vo výnimočných prípadoch až do 65 rokov). Podmienkami sú slovenské občianstvo, trvalý pobyt v Slovenskej republike, zdravotná a psychická spôsobilosť (preukazuje sa výpisom zo zdravotnej karty) a bezúhonnosť.

Náborový proces bol čo najviac zjednodušený. Záujemcovia sa môžu prihlásiť online (na webovej stránke noska.sk) alebo osobne v ktoromkoľvek regrutačnom stredisku alebo vojenskom útvare. Ministerstvo obrany zriadilo aj informačnú linku a plánuje mobilnú aplikáciu na podporu náboru. Po podaní prihlášky nasleduje lekárska prehliadka a bezpečnostná previerka, podobne ako v Českej republike. Samotný výcvik prebieha v troch centrách, ktoré sú regionálne rozmiestnené – pri Bratislave (výcvikový priestor Turecký Vrch), v Martine a pri Michalovciach. Prvé kolá sa začali v júli 2025 a ďalšie kolá sa budú konať priebežne podľa záujmu uchádzačov.

Cykly výcviku v aktívnych zálohách SR sú koncipované s ohľadom na kategóriu záložníka. Príslušníci operačných a pohotovostných záloh zvyčajne absolvujú 20 dní intenzívneho vojenského výcviku a potom sú ďalších 10 dní v pohotovosti (k dispozícii ozbrojeným silám). Týchto 30 dní predstavuje ročný záväzok dobrovoľníka, ktorý môže byť podľa potreby rozložený do jedného alebo viacerých blokov. Na rozdiel od toho majú povolaní záložníci jedno 14-dňové obdobie výcviku bez následnej pohotovosti. Programy zahŕňajú základnú streleckú, taktickú a zdravotnícku prípravu; na zlepšenie výcviku sa používajú aj makety airsoftových zbraní atď. Na prvý výcvik v júli 2025 sa zatiaľ prihlásili desiatky ľudí vrátane niekoľkých verejných činiteľov. Ministerstvo obrany však deklaruje ambiciózne plány, do konca roka 2025 by chcelo v rámci NOS vycvičiť až tisíc nových záložníkov.

Odmeňovanie príslušníkov Národných obranných síl

Dobrovoľníci sú za svoju službu štedro odmeňovaní. Absolvent operačných alebo pohotovostných záloh dostáva odmenu 3 000 eur za celý ročný cyklus alebo polovicu tejto sumy v prípade povolaných záloh, 1 500 eur za 14 dní výcviku. Ak sa odvedený účastník výcviku následne rozhodne vstúpiť do niektorej z dlhodobých záloh, dostane zvyšných 1 500 EUR. Okrem toho majú príslušníci NOS počas trvania cvičenia nárok na služobný plat zodpovedajúci minimálne ich základnej hodnosti (minimálne približne 1 088 EUR mesačne) a môžu čerpať ďalšie výhody podobné výhodám profesionálnych vojakov. Treba dodať, že náklady štátu na jedného záložníka sú vyššie ako vyplácané odmeny. Ministerstvo obrany odhaduje celkové náklady na jedného dobrovoľníka (vrátane materiálu, výstroja, organizácie výcviku) až na 6 000 €. Slovenský model teda predstavuje významnú investíciu do ľudských zdrojov pre obranu.

Český a slovenský systém aktívnych záloh sa líšia svojou históriou a koncepciou, ale ich cieľ je podobný, zapojiť motivovaných občanov do obrany štátu a posilniť tak relatívne malé profesionálne armády oboch krajín. Česká republika sa od roku 2004 spolieha na postupný organický rast aktívnych záloh. Medzi silné stránky českého systému patrí dlhodobo budované know-how, osvedčená organizácia a integrácia záložníkov do štruktúry armády. V priebehu rokov sa české aktívne zálohy stali rešpektovanou súčasťou armády, pravidelne cvičia s profesionálmi a osvedčili sa v živom nasadení (napr. v zahraničných misiách alebo pri pomoci pri pandémii). Český systém ponúka stabilitu a je podporený širokým právnym rámcom a skúsenosťami z dvoch desaťročí výcviku.

Zároveň však čelí určitým nedostatkom, najmä svojej obmedzenej veľkosti. 4 – 5 000 aktívnych záložníkov nemusí plne pokryť potreby armády v prípade vážnej krízy, pričom nábor bol v minulosti pomalý. Služba kladie nároky na individuálny čas a nasadenie, čo obmedzuje okruh uchádzačov na vysoko motivovaných vlastencov. Finančné odmeny v Českej republike boli donedávna skôr symbolické (v rádoch stokorún denne alebo jednorazové prémie v tisícoch korún), čo sa postupne zlepšuje, ale stále nedosahuje úroveň slovenských stimulov. Problémom je aj zosúladenie povinností záložníkov s civilným zamestnaním a rodinným životom.

Na druhej strane, slovenský systém aktívnych záloh (NOS) je úplne nový a v praxi zatiaľ nevyskúšaný. Jeho hlavnou výhodou je robustná podpora štátu. Právne ukotvenie umožnilo odstrániť byrokratické prekážky vstupu a vláda poskytla štedrú finančnú podporu, ktorá môže osloviť oveľa širší okruh občanov ako predchádzajúca skromná odmena 600 eur ročne. Okrem toho trojstupňová štruktúra záloh umožňuje zapojenie šité na mieru. Bývalí vojaci môžu nastúpiť hneď, kde môžu využiť svoje skúsenosti, zatiaľ čo nerozhodnutí nováčikovia si môžu službu vyskúšať na vlastnej koži. Tento flexibilný prístup by mal pomôcť rýchlo zvýšiť počet vycvičených záložníkov na Slovensku zo súčasných úrovní na výrazne vyššie počty. Prvý stanovený cieľ, 1 000 absolventov výcviku v prvom roku, svedčí o vysokých ambíciách Kaliňákovho ministerstva obrany. Ďalšou silnou stránkou je dôraz na zapojenie záloh do vnútornej bezpečnosti a krízového manažmentu (pomoc pri katastrofách a pod.), čo môže zlepšiť pripravenosť krajiny čeliť nielen vojenským, ale aj civilným krízam.

Neistým faktorom je skutočný záujem obyvateľstva, t. j. či sa počiatočná pozornosť médií premietne do trvalého prílevu dobrovoľníkov. Zároveň krátky intenzívny výcvik nemusí byť dostatočný na plnohodnotnú prípravu na obranu štátu. Ďalším nedostatkom je finančná záťaž; vysoké odmeny a náklady na výcvik predstavujú značnú záťaž pre rozpočet. Ak by sa do výcviku mohli zapojiť tisíce ľudí, predstavovalo by to značné náklady, ktoré by štát musel dlhodobo znášať. Je tu aj otázka, ako efektívne budú noví záložníci začlenení do štruktúry slovenskej armády. Tá bude musieť venovať značné úsilie veleniu, koordinácii a udržiavaniu motivácie týchto nových dobrovoľníckych síl.

Prínos aktívnych záloh pre obranyschopnosť oboch krajín je nesporný. V prípade ozbrojeného konfliktu alebo ohrozenia môžu záložníci výrazne posilniť počty vojakov a prevziať celý rad podporných úloh, čím uvoľnia profesionálnych vojakov pre kľúčové bojové operácie. Slovenský plán napríklad počíta s tým, že NOS by strážila strategické objekty v tyle, zatiaľ čo profesionálne jednotky by nasadili svoje kapacity na plnenie úloh v prvej línii.

Možno teda konštatovať, že hoci český a slovenský model predstavujú dve mierne odlišné cesty, ich cieľ je rovnaký. Isté je aj to, že aktívne zálohy v oboch krajinách významne prispievajú k obrane štátu a predstavujú dôležitý prvok moderného obranného systému, ktorý spája profesionálnu armádu s civilnou ochotou a angažovanosťou.