Ozbrojené sily SR a bojové vrtuľníky

Po rozpade federácie zdedilo Slovensko flotilu bojových vrtuľníkov Mil Mi-24. Koncom prvej dekády 21. storočia sa tieto stroje rýchlo blížili ku koncu svojej životnosti a ich konštrukcia zastarávala. Preto sa slovenské ministerstvo obrany okolo roku 2011 rozhodlo vyradiť všetkých osem zostávajúcich Mi-24. Obnovia Ozbrojené sily SR svoje spôsobilosti v oblasti bojových vrtuľníkov?

Hlavným dôvodom vyradenia Mi-24 boli neúmerne vysoké náklady na generálne opravy vzhľadom na to, že bojové stroje nenachádzali také uplatnenie ako viacúčelové Mi-17. Do roku 2012 lposledné „dvadsaťštvorky“ dolietali a bojové vrtuľníky boli vyradené z výzbroje bez náhrady. Slovensku tak chýbali špecializované bojové vrtuľníky.

Zlom nastal v roku 2023, keď Bratislava darovala svoje vyradené stíhačky MiG-29 Ukrajine a Spojené štáty okamžite ponúkli dodávku 12 moderných vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper s príslušenstvom za mimoriadne výhodných podmienok. Balík v hodnote viac ako 1 miliardy dolárov by Slovensko stál len 340 miliónov dolárov. Ponuka zahŕňala aj výcvik personálu a dodávku 500 protitankových striel AGM-114 Hellfire II.

Vtedajší minister obrany Jaroslav Naď označil ponuku za veľmi výhodnú a zdôraznil, že Slovensko v tej dobe nemalo žiadne bojové vrtuľníky, takže by získalo úplne novú spôsobilosť. Zároveň uviedol, že dodávku Viperov možno považovať aj za kompenzáciu za oneskorenie stíhačiek F-16 pre slovenské vzdušné sily.

Koniec Viperov

Nová vláda však po októbri 2023 pozastavila nákup Viperov a pôvodne výhodná ponuka USA medzitým vypršala. V júli 2024 USA síce schválili predaj 12 vrtuľníkov AH-1Z, ale za približne 600 miliónov dolárov, čo je oveľa viac ako pôvodne sľúbených 340 miliónov dolárov (pôvodná zľava vypršala po zrušení kontraktu pre Pakistan).

Neochota vynaložiť násobok pôvodnej sumy nakoniec viedla vládu Roberta Fica k tomu, že v decembri 2024 oznámila, že Vipery neobstará. Namiesto toho minister obrany Robert Kaliňák oznámil kúpu 12 starších vrtuľníkov UH-60L Black Hawk za približne 150 miliónov eur. Rozhodnutie bolo oficiálne zdôvodnené ekonomickou výhodnosťou a nadviazaním na existujúcu flotilu deviatich UH-60M Black Hawk (ďalšie dva UH-60M sú na ceste). Cena za staré UH-60L sa však medzitým zvýšila na 250 miliónov eur a ani to nemusí byť konečná suma.

Ustúpenie od obstarávania bojových vrtuľníkov pre Ozbrojené sily SR znamená zásadnú zmenu. Armáda sa ocitla bez vlastných prostriedkov intenzívnej palebnej podpory zo vzduchu, akú poskytujú špecializované bojové helikoptéry. Hoci vrtuľník UH-60 Black Hawk môže plniť úlohy výsadkovej dopravy alebo evakuácie a môže byť vybavený bočnými guľometmi, jeho výkon a odolnosť nemôže nahradiť ťažko vyzbrojený útočný vrtuľník s veľkou palebnou silou.

Slovensko sa vymyká regionálnemu trendu, keďže porovnateľné susedné krajiny (napr. Česká republika a Poľsko) naopak posilňujú svoje kapacity bojových helikoptér – Česká republika zavádza AH-1Z Viper a Poľsko objednalo takmer sto AH-64E Apache.

Chýbajúca vrtuľníková podpora môže tiež znížiť interoperabilitu so spojencami, keďže slovenská armáda nebude dostatočne prispôsobená postupom koordinácie blízkej leteckej podpory. Podľa niektorých analytikov Slovensko odmietlo jedinečnú príležitosť modernizovať svoje vzdušné sily s významnou aliančnou podporou, pričom toto rozhodnutie pripisujú najmä politickým vplyvom a chýbajúcej koncepcii rozvoja ozbrojených síl. Slovenskí vojaci sa teraz budú musieť spoliehať na iné prostriedky pozemnej bojovej podpory – predovšetkým na vlastné stíhacie lietadlá F-16, delostrelectvo a protitankové rakety, prípadne na spojenecké vrtuľníkové jednotky v koaličných operáciách.

Význam bojových vrtuľníkov v ére dronov

V posledných rokoch sa v odbornej komunite intenzívne diskutuje o tom, či má vôbec zmysel udržiavať útočné vrtuľníky v ére rastúcej úlohy bezpilotných lietadiel. Súčasné konflikty (napr. vojna na Ukrajine) ukazujú, že lacné bezpilotné prostriedky môžu ničiť obrnené vozidlá bez rizika pre posádky. Naopak, drahé bojové vrtuľníky sa v prostredí silnej protivzdušnej obrany stávajú ľahkým cieľom pre prenosné rakety alebo drony kamikadze.

Mnohí odborníci sa preto domnievajú, že úloha klasických útočných vrtuľníkov sa bude v konvenčnej vojne naďalej znižovať. Na druhej strane existujú aj názory, že moderné vrtuľníky možno účinne prepojiť s dronmi v rámci tímovej spolupráce medzi posádkou a bezpilotnými prostriedkami. V takomto tíme vrtuľník pôsobí ako veliteľ na bojisku a riadi roje autonómnych bezpilotných lietadiel, čím sa zvyšuje celková účinnosť palebnej podpory a šance na prežitie jednotiek. Vrtuľník, najmä typy s vlastným radarom (ako napríklad AH-64E Guardian, ktorý nakupuje Poľsko), potom môže zohrávať významnú úlohu pri lokalizácii a zostreľovaní bezpilotných prostriedkov, ako aj vyčkávacej munície.

Z toho vyplýva, že udržiavanie flotily útočných vrtuľníkov má zmysel, najmä v armádach, ktoré sú ochotné investovať do ich modernizácie a integrácie s bezpilotnými systémami. Pre Slovensko, ktoré má iné priority, môže byť ústup od zámeru získať bojové vrtuľníky rozumný. Koniec koncov, vždy sa to dá zvrátiť novou objednávkou.