Raketa R-73. Zdroj: SAAF
Ukrajina sa brániVojenská technika

Rakety alebo kanóny? Ako je to s nasadením Turbo Čmeliakov proti dronom

Je Turbo Čmeliak s raketami naozaj účinný proti dronom? A neboli by iné zbrane efektívnejšie? Rozhodli sme sa k tejto téme vrátiť a pozrieť sa na ňu podrobnejšie.

Často sa stretávame s názorom, že ničiť ruské drony raketami je mrhaním prostriedkov. Drony Shahed a aj ďalšie typy sú totiž lacnejšie ako rakety. Takýto komentár sa objavil aj na jednej z našich platforiem v súvislosti s nasadením Čmeliakov s raketami R-73.

Zjednodušene povedané však ide o veľmi zjednodušený argument. Pri takomto porovnaní nie je možné brať do úvahy len cenu rakety a dronu. Je treba myslieť aj na cenu toho, čo ten dron môže zasiahnuť. Asi by ste si nenechali zničiť elektráreň, ktorá zásobuje 100-tisíc ľudí energiou, len preto, aby ste ušetrili jednu raketu. No vidíte, ani Ukrajinci nie. A preto ničia drony všetkými dostupnými prostriedkami.

Z-137T Agro Turbo s raketami R-73. Zdroj: Telegram

Samozrejme, že ako prvé skúšajú najlacnejšie prostriedky. Prvú líniu obrany tvorili donedávna tímy s protilietadlovými guľometmi. Až po nich nastupovali výkonnejšie (a drahšie) prostriedky. Lenže ruské drony začali v poslednej dobe lietať vyššie, mimo dosah pozemných guľometov. Ukrajinci sú tak nútení používať najmä rakety.

Rakety R-73 nemajú iné využitie

Dôležitý je aj typ rakety, ktorý Ukrajinci používajú. Cena vyššia oproti dronu platí najmä pri nových západných raketách. Cena R-73 na Ukrajine sa aktuálne rovná de facto nule. Ide totiž o starý sovietsky typ, ktorý má Ukrajina vo veľkom počte na sklade a nemá preň žiadne iné využitie.

Táto raketa vzduch-vzduch s infračerveným navádzaním má dosah 30-40 km v závislosti od verzie. Lenže za posledné tri roky sa ukrajinské a ruské lietadlá k sebe ani raz nepriblížili natoľko, aby sa dalo čo i len uvažovať o ich použití. A ich životnosť nie je nekonečná.

Ukrajina používa rakety R-37 proti dronom aj z pozemných odpaľovacích zariadení.
Zdroj: Come Back Alive

Ukrajina tak mala len dve možnosti – nechať ich úplne znehodnotiť v skladoch alebo ich použiť proti dronom, Ukrajinské velenie si to veľmi dobre uvedomovalo a už dávno sa rozhodlo pre druhú možnosť. A to nielen zo stíhačiek, pre ktoré sú tieto rakety pôvodne určené. Ozbrojené sily Ukrajiny už nejaký čas upravujú pre použitie R-73 aj viaceré typy mobilných pozemných odpaľovacích zariadení.

Streľba zblízka je veľmi nebezpečná

Padla aj poznámka, že Čmeliaky mohla Ukrajina radšej upraviť na použitie puzdier s kanónmi. To je ale tiež mylný názor. Likvidácia dronov streľbou zblízka je veľmi nebezpečná záležitosť a skôr či neskôr by bol nejaký Čmeliak stratený. A cena lietadla je už omnoho vyššia ako pri rakete R-73 s nulovou reálnou hodnotou. Nehovoriac, nedajbože, o cene života pilota.

Pilot Vadym Vorošylov a jeho slávna krvavá selfie.
Zdroj: ZSU

Takýchto prípadov sa totiž stalo už veľmi veľa. Známy je incident, ku ktorému došlo už 12. októbra 2022. Pilot stíhačky MiG-29 major Vadym Vorošylov z 204. brigády taktického letectva s volacím znakom Karaya v ten deň najprv zostrelil tri Shahedy a počas druhého bojového letu pridal ďalšie dva pri meste Vinnycia.

Úlomky piateho zostreleného dronu ale trafili jeho stíhačku a rozbili kabínu. Črepiny skla zranili pilota na tvári a on sa musel katapultovať. Počas klesania na padáku si urobil selfie mobilom, aby skontroloval svoje zranenia. Selfie potom poslal aj kolegom na základni, aby vedeli, že žije. Fotka zakrvavenej tváre bola neskôr zverejnená aj s príbehom pilota Vorošylova.

Pilot Vadym Vorošylov v kokpite MiG-29.
Zdroj: ZSU

Takýmto spôsobom ukrajinské letectvo stratilo viacero stíhačiek MiG-29 a Su-27. Po zrážke s troskami dronov boli zničené aj dve zo štyroch F-16, ktoré Ukrajina doteraz stratila. Pre nedostatok rakiet pre západné protivzdušné systémy totiž musia zasahovať proti ruským dronom a strelám s plochou dráhou letu aj drahocenné stíhačky.

Práve tieto prúdové stroje môžu Čmeliaky do istej miery odbremeniť. Ich prevádzka je navyše omnoho lacnejšia – takže aj z tohto pohľadu nejde o mrhanie prostriedkami, ale naopak, o ich značnú úsporu oproti doterajšiemu stavu.

Trosky lietadla MiG-29, na ktorom bol Vadym Vorošylov zostrelený.
Zdroj: ZSU

Ku zatiaľ poslednej strate F-16 došlo 29. júna tohto roku. Rusi v ten deň vyslali 477 dronov Shahed a 60 rakiet a striel s plochou dráhou letu. Proti tomuto obrovskému náletu zasahoval aj podplukovník Maksym Ustymenko. So svojou stíhačkou F-16 zničil sedem cieľov a pracoval na zničení ôsmeho, keď bol jeho vlastný stroj zasiahnutý troskami. Nestihol sa katapultovať a zahynul.

Pilot Maksym Ustymenko, ktorý zahynul pri nasadení F-16 proti dronom. Na snímke je ešte pri stíhačke MiG-29.
Zdroj: ZSU

Počet cieľov je veľmi dôležitý. Ukrajinské F-16 bežne nosia štyri, maximálne šesť rakiet vzduch-vzduch. Je teda jasné, že Ustymenko na ciele číslo sedem a osem strieľal zblízka palubným kanónom a to sa mu stalo osudným. Nedá sa očakávať, že Čmeliak by bol pri takejto streľbe z kanóna na dron odolnejší.

Krídlo ukrajinskej F-16. Tie bežne nosia štyri rakety, maximálne šesť.
Zdroj: ZSU

To sa ostatne ukázalo aj pri nasadení ľahkých vrtuľových lietadiel Jak-52. Tieto dvojmiestne stroje nesú proti dronom guľomet v zadnom kokpite. Dosiahli určité úspechy, ale utrpeli aj straty. Je známe, že 18. júla tohto roku bol jeden Jak-52 v boji proti dronom zničený v Dnipropetrovskej oblasti. Zahynul pri tom pilot (a veliteľ celej jednotky), plukovník Kostjantyn Oborin a strelec, starší seržant Roman Kucenko.

Puzdrá s kanónmi sú príliš ťažké

Väčšia bezpečnosť však nie je jediným dôvodom, prečo Ukrajinci na Z-137T zavesili rakety a nie puzdrá s kanónmi. Úprava na použitie rakiet R-37 bola tiež prakticky zadarmo – strely i závesníky použili zo skladov, zameriavač nemá lietadlo žiadny, raketa si „nájde“ cieľ sama.

Výbuch dronu Shahed pri zásahu guľometom z lieztadla Jak-52. Snímka ukazuje, aká nebezpečná explózia to je.
Zdroj: ZSU

Ak by chceli použiť kanóny, museli by toho spraviť viac – vyrobiť puzdrá a aj zameriavače. To všetko by si vyžadovalo peniaze aj čas. Existujúce puzdrá UPK-23 s kanónom kalibru 23 mm z vrtuľníkov Mi-24 nemôžu použiť z jedného jednoduchého dôvodu – sú príliš ťažké.

Raketa R-37 má 105 kg a krídlo Turbo Čmeliaka museli pre jej použitie zosilniť. Puzdro UPK-23 má vyše dvakrát viac – 218 kg. Krídlo by teda muselo byť zosilnené omnoho zásadnejším spôsobom ako v prípade R-37.

Stíhačky F-16 ukrajinského letectva.
Zdroj: ZSU

Mimochodom, keď sme spomenuli Mi-24 – to je zrejme jedniná platforma, ktorá sa proti dronom mimoriadne osvedčila s palubným guľometom (čiastočne spolu aj s vrtuľníkmi Mi-8). Tieto helikoptéry totiž nesú pohyblivý guľomet v nose a na drony strieľajú šikmo zhora zozadu. Neútočia pri tom strmhlav, ale letia paralelne s dronom, len o niečo vyššie. Pohybujú sa teda v priestore, ktorý je v prípade výbuchu dronu zasiahnutý jeho troskami najmenej.

Vrtuľníky však nemôžu byť všade, toľko ich Ukrajina nemá. Preto sa snaží získať všetky dostupné zbrane proti Shahedom – vrátane Čmeliakov s raketami. Tie v podstate slúžia ako mobilné odpaľovacie zariadenie, ktoré rýchlo dostane rakety do priestoru, kde sú potrebné.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *