Od MiGov po F-16. Tridsaťtri rokov slovenského letectva

9. septembra 2022 sa nad Sliačom naposledy rozburácali motory slovenských MiG-29. Za necelé dva roky pristálo na základni Kuchyňa prvé lietadlo F-16. Medzi týmito dvoma dňami sa skrýva príbeh armády, ktorá sa musela nanovo naučiť strážiť vlastné nebo.

Keď sa 1. januára 1993 rozdelila československá armáda, Slovensko podľa kľúča dva ku jednému získalo približne tretinu jej majetku. V prípade stíhačiek MiG-29 však platila výnimka. Najmodernejšie stroje si oba nástupnícke štáty rozdelili na polovicu, po desiatich kusoch (výmenou za to si Česko ponechalo všetky lietadlá MiG-23, pozn. red.). Slovensko tak začalo s deviatimi jednomiestnymi MiG-29A a jedným dvojmiestnym UB, a k tomu s leteckým parkom, ktorý na papieri pôsobil impozantne.

Na jeho územie sa presunulo vyše 160 lietadiel a 60 vrtuľníkov, celkovo malo novo vzniknuté letectvo a protivzdušná obrana Armády SR v stave takmer 230 strojov. Šlo o desiatky MiG-21 v piatich verziách, osemnásť stíhacích bombardérov Su-22M4, tucet útočných lietadiel Su-25K, cvičné lietadlá L-29 a L-39, dopravné lietadlá L-410, Jak-40, An-24, An-26 a tiež jedno štvormotorové An-12, bojové vrtuľníky Mi-24 a transportné vrtuľníky Mi-17, Mi-8 a Mi-2. Základňami nového slovenského letectva sa stali Sliač, Malacky-Kuchyňa, Piešťany a Prešov, protilietadlové raketové jednotky boli v Nitre.

Čísla však klamali. Technika prevádzaná na Slovensko musela byť stopercentne prevádzkyschopná, čo sa riešilo rozobratím strojov určených pre Česko, a starnúci sovietsky park bez peňazí na náhradné diely začal rýchlo chradnúť. Prvým veliteľom sa stal generálmajor Štefan Gombík, prípravnú skupinu v Trenčíne predtým viedol generálmajor Ján Váňa.

Ruské MiGy za sovietské dlhy

Deväťdesiate roky priniesli zvláštne riešenie. Rusko splácalo Slovensku dlh po zániku Sovietskeho zväzu naturáliami, medzi nimi boli aj ďalšie MiGy-29 verzie 9-12. Prvých päť strojov priletelo na Sliač tesne pred Vianocami 1993, ďalšie stroje nasledovali do roku 1996. Slovensko ich celkovo získalo štrnásť a letecký park sa rozrástol na 24 kusov, z toho tri dvojmiestne. Rozpočet však nestačil ani na ich prevádzku, niekoľko rokov bolo letuschopných zvyčajne len päť strojov.

Z politického hľadiska sa však Slovensko za vlády Vladimíra Mečiara ocitlo mimo hry. Kým Česko, Poľsko a Maďarsko vstúpili do NATO v roku 1999, Bratislava zostala za dverami. Staršia technika mizla, keď MiGy-21, Su-22 aj Su-25 doslúžili bez náhrady.

Vstup do NATO v roku 2004 priniesol otázku, čo s MiGmi. Odpoveď znela „modernizovať“. V rokoch 2005 až 2006 prešlo Leteckými opravovňami Trenčín dvanásť strojov, desať jednomiestnych na štandard MiG-29AS a dva dvojmiestne na UBS. Boli vybavené navigačnými a komunikačnými systémami od spoločnosti Rockwell Collins, systémom NATO IFF na rozpoznávanie vlastných a cudzích lietadiel od spoločnosti BAE Systems, prechodom z metrického na anglosaský merací systém a predĺženou životnosťou do rokov 2030 až 2035. Opäť sa to zaplatilo z ruského dlhu.

Celý projekt mal jednu pozoruhodnú črtu. Hlavným dodávateľom modernizácie lietadiel zaradených do systému protivzdušnej obrany NATO bola ruská spoločnosť RSK MiG. Posledné z dvanástich lietadiel prevzalo Slovensko na Sliači 29. februára 2008. Na modernizáciu zostávajúcich troch sa nenašli peniaze a boli presunuté do rezervy.

Súbežne sa menila štruktúra. Od júla 2002 vznikli Ozbrojené sily SR so samostatnými Vzdušnými silami a veliteľstvom vo Zvolene, päť základní sa postupne zredukovalo na tri zoskupenia. Stíhacie na Sliači, vrtuľníkové v Prešove a dopravné v Kuchyni. Vojenské letisko Piešťany zaniklo v roku 2001 a objekty prevzalo vojenské múzeum.

Hejce

Najťažší deň slovenského letectva nastal 19. januára 2006. Dopravné lietadlo An-24V sa vracalo s vojakmi z misie KFOR v Kosove. V hmle narazilo do vrchu Borsó nad maďarskou obcou Hejce. Pri tragédii zahynulo 42 ľudí, prežil len jeden človek. Vyšetrovanie označilo za príčinu zlyhanie ľudského faktora, pozostalí tento záver dodnes spochybňujú a poukazujú na možnú technickú poruchu. Minister obrany Juraj Liška po tragédii odstúpil.

Samotná flotila MiGov počas svojej služby prišla o štyri stroje. Pri zrážke dvoch strojov nad Spišskými Tomášovcami v novembri 2002 zahynul major Marián Katuška, posledná strata, pád pri Nových Sadoch pri Nitre kvôli vyčerpanému palivu, prišla v septembri 2019. Tým sa znížil počet lietadiel oficiálne schopných letu na jedenásť.

Ekonomika prevádzky bola medzitým neudržateľná. Podľa údajov ministerstva obrany platilo Slovensko v posledných rokoch Rusku v priemere okolo 29 miliónov eur ročne a servisná hodina letu vyšla na 67-tisíc eur, čo je o mnoho viac ako dnešná prevádzka F-35 vo svete, ktorej hodina letu stojí okolo 40-tisíc eur. Päťročná servisná zmluva predĺžená v roku 2019 mala stáť takmer 178 miliónov eur. Piloti nalietali stovky hodín nadčasov.

Rozhodnutie za miliardu a pol

Slovensko hľadalo náhradu a rozhodovalo sa medzi švédskymi lietadlami Gripen a americkými F-16. V júni 2018 ešte vtedajší premiér Peter Pellegrini rozhodnutie odložil, o mesiac neskôr si vláda vybrala F-16 Block 70/72. Minister obrany Peter Gajdoš podpísal 12. decembra 2018 zmluvu na štrnásť kusov, dvanásť jednomiestnych a dva dvojmiestne, za 1,589 miliardy eur. Najvyšší kontrolný úrad neskôr vyčíslil obstarávaciu cenu na 1,9 miliardy a náklady na prevádzku počas štyridsiatich rokov na 6,2 miliardy eur, a označil tento nákup za najdrahší v histórii krajiny. Súčasťou bola munícia, výcvik 22 pilotov a 160 technikov.

Dodávky sa kvôli pandémii posunuli z rokov 2022–2023 na rok 2024, čímž vznikla medzera. MiGy-29 boli vyradené z pohotovostného systému k 31. augustu 2022, symbolicky sa s nimi Slovensko rozlúčilo 9. septembra na Sliači. Za celú dobu s nimi piloti nalietali vyše 20-tisíc hodín.

Od 1. septembra 2022 začali slovenské nebo strážiť české Gripeny a poľské F-16 pod velením NATO, neskôr sa pridali Maďarsko a Nemecko. Dohodu podpísali ministri troch krajín v Kuchyni koncom augusta 2022.

V marci 2023 potom vláda Eduarda Hegera rozhodla o darovaní trinástich lietadiel MiG-29 Ukrajine, desiatich modernizovaných a troch na náhradné diely. Slovensko malo za to dostať 200 miliónov eur z európskych prostriedkov a americkú techniku v hodnote približne 700 miliónov. Toto rozhodnutie zostáva predmetom politického sporu, keď súčasná vládna strana Smer spochybňovala jeho legitimitu. Prokuratúra však dospela k záveru, že vláda nekonala protiprávne a štátu nevznikla škoda.

Kde je Slovensko dnes

Prvé dve lietadlá F-16 pristáli na leteckej základni Kuchyňa 22. júla 2024. Spoločnosť Lockheed Martin medzitým výrobu všetkých štrnástich strojov dokončila, posledný z nich Slovensko formálne prevzalo v USA v apríli. Fyzicky sa dnes na Slovensku nachádza desať lietadiel, štyri zostávajú v Arizone, kde sa cvičia piloti (celý výcvik trvá dva až tri roky).

Stroje sú na leteckej základni Kuchyňa umiestnené len dočasne, pretože ich domovská základňa Sliač prechádza prestavbou. Minister obrany Robert Kaliňák zrušil pôvodnú zákazku prostredníctvom agentúry NATO a sľúbil rekonštrukciu za 49 miliónov eur za osemnásť mesiacov namiesto 65 miliónov za tridsaťšesť mesiacov. Práce zdržala povodeň z prelomu rokov 2024 a 2025, po ktorej bolo nutné zbúrať deväť budov. Presun na Sliač sa očakáva do konca tohto roka, kedy aj chce Slovensko opäť prevziať plnú zodpovednosť za vlastný vzdušný priestor. Do aliančného Air Policingu sa slovenské F-16 zapoja v roku 2027. V hre je aj dokúpenie štyroch strojov na doplnenie letky.

Zvyšok letectva prešiel podobnou výmenou. Ruské Mi-17 nahradilo jedenásť amerických UH-60M Black Hawk dodaných od roku 2017 (štyri Mi-17 a jeden Mi-2 dostala v roku 2022 Ukrajina spolu so systémom S-300). An-26 nahradili dva stroje C-27J Spartan, ktorých dostupnosť je však trvalo nízka a ministerstvo zvažuje nákup troch nových dopravných lietadiel. Životnosť cvičných lietadiel L-39 končí tento rok, favoritom na ich nahradenie je L-39NG od spoločnosti Aero Vodochody.

Najviac prostriedkov teraz smeruje do protivzdušnej obrany. Slovensko zakúpilo šesť batérií izraelského systému Barak MX za 554 miliónov eur bez DPH, doteraz najväčší izraelský exportný kontrakt v oblasti obrany v regióne. Prvá batéria dorazila tento rok v apríli, všetky majú byť dodané do roku 2030 a rakety sa majú montovať vo VOP Nováky. Súčasne vzniká úplne nová základňa protivzdušnej obrany a celkovo 91 objektov.

Za tridsaťtri rokov tak Slovensko vymenilo prakticky celý letecký park z východného za západný.

Ostáva dokončiť letisko, dopracovať výcvik pilotov a opäť prevziať úlohu, ktorú dnes za Bratislavu plnia spojenci. Slovenské letectvo chce vstúpiť do nasledujúcich rokov ako organizovaná a sebavedomá sila.