Kam sa uberá vývoj ľahších tankov vo svete a na Slovensku?

Dlho sa zdalo, že labuťou piesňou ľahkých tankov bola druhá svetová vojna. Táto kategória obrnených vozidiel sa však nedávno začala vracať najmä v krajinách, ktoré potrebujú dostať palebnú silu reprezentovanú hlavnými bojovými tankmi do ťažkého terénu, kde sa dostane len technika ľahšej hmotnostnej kategórie.

Z týchto dôvodov bola priekopníkom vo vývoji ľahkých a neskôr aj stredných tankov najmä Čína, ktorá ich používa v horských himalájskych oblastiach pri hraniciach s Indiou, ale aj v hustej džungli pri hraniciach s Vietnamom.

Tento stereotyp, že ľahšie tanky patria len do neprístupného terénu, sa však začína meniť. Najnovšie o nich uvažujú aj európske krajiny – a to nielen Slovensko, ktoré sa k nim prikláňa viac-menej pre nižšiu cenu.

Do konca roka by ministerstvo obrany SR malo rozhodnúť o nákupe jednej z dvoch cenovo dostupných alternatív, švédskeho CV90120 a tureckého CFL-120 Karpat. O oboch sme už podrobne informovali. Kým Karpat by sa vyrábal v Trenčíne, Švédi pri CV90120 Slovákov zapojili okrem výroby (napr. veže) aj do vývoja – automatický nabíjač navrhli v spolupráci s firmou Koval Systems z Beluše.

Francúzske úvahy

Znovuzavedenie stredných tankov do výzbroje zvažuje napríklad aj Francúzsko. Podľa serveru Opex360, ktorý sa odvoláva na zdroje z prostredia francúzskej armády, vedie k tejto úvahe niekoľko pragmatických dôvodov.

Francúzsko chce touto cestou jednak rýchlo navýšiť kapacity svojich jednotiek obrnenej kavalérie pre prípad konfliktu vysokej intenzity. Vo francúzskej armáde sa totiž mení koncept takýchto jednotiek a začína sa prikláňať ku kombinácii ľahších platforiem pre rýchle manévrové operácie a ťažších vozidiel, ktoré by sa dostali k slovu na miestach so silnejšou obranou protivníka.

Na druhej strane Francúzsko berie do úvahy aj rysujúcu sa medzeru medzi životnosťou modernizovaných tankov Leclerc a nástupom nového bojového systému MGCS, ktorého spoločný vývoj s Nemeckom naberá meškanie. Toto obdobie by mali pomôcť preklenúť práve lacnejšie stredné tanky.

Domáci výrobcovia už predstavili niekoľko konceptov. Hlavný dôraz pri prípadnom strednom tanku sa ale vo Francúzsku kladie na schopnosť pôsobiť v rámci integrovanej bojovej siete a v reálnom čase spolupracovať s dronmi, prieskumnými prostriedkami a delostrelectvom.

Francúzi si uvedomujú aj akútnu hrozbu bezpilotných prostriedkov. Najmenej jeden z prezentovaných projektov ráta s vežou s kanónom kalibru 120 mm, na ktorej by bola ešte menšia vežička s 30 mm kanónom práve proti dronom.

Francúzska armáda má aj dlhú tradíciu kolesových vozidiel palebnej podpory – spomeňme napríklad Panhard ERC s kanónom kalibru 90 mm alebo AMX-10 RC so 105 mm kanónom. Obe sú na podvozku 6×6.

Preto neprekvapí, že medzi navrhovanými novinkami je aj silnejšie vyzbrojená verzia šesťkolesového obrneného prieskumného vozidla EBRC Jaguar. Ten nesie vežu s kanónom kalibru 40 mm, no skúšobne naň namontovali vežu firmy John Cockerill s kanónom kalibru 105 mm.

Aj v USA išli ľahšou cestou

Odlišný vývoj, ktorý kladie dôraz na inú koncepciu, prebieha v USA. Tam vzniklo pásové vozidlo M10 Booker s kanónom kalibru 105 mm, ktorého úlohou mala byť podpora výsadkových operácií. Preto ho ani nikdy neoznačovali ako ľahký tank, ale ako útočné delo.

Jeho výroba sa rozbehla na jar 2024, no na jar 2025 ju zastavili a americká armáda prevzala len necelých 30 kusov. Dôvodom však nebola ani tak koncepcia, ako vozidlo samotné. Pôvodne mal mať M10 Booker hmotnosť 38 ton a lietadlo C-17 malo byť schopné prepraviť dva stroje naraz. V prípade tanku Abrams prepraví C-17 iba jeden kus.

Hmotnosť Bookera však po rôznych úpravách narástla na 42 ton a C-17 tak už nie je schopný prepraviť dva naraz. Tým odpadla jeho výhoda pre výsadkové operácie – teda schopnosť rýchlej prepravy na miesto.

Je možné, že Američania v budúcnosti pre svoje výsadkové operácie vyvinú podobné vozidlo palebnej podpory – len ľahšie. Presun priorít smerom k ľahším vozidlám totiž badať aj v iných oblastiach.

Najnovšie napríklad americká armáda zmenila obrnený prápor Oregonskej národnej gardy na ľahšiu pechotnú mobilnú jednotku. Z 3. práporu 116. pluku kavalérie sa stal 2. prápor 186. pechotného pluku. Stal sa tak prvým práporom mobilnej pechoty v Oregonskej národnej garde.

Jednotka sa zbavila tankov M1A2 Abrams a namiesto toho začala používať ľahšie vozidlá, drony a čo je najdôležitejšie, neoperuje ako sústredená sila, ale v rozptýlených skupinách.

To všetko vychádza zo skúseností na Ukrajine, ktorá napriek veľkému úsiliu a viacerým vylepšeniam postupne stratila takmer všetky tanky Abrams, ktoré dostala. Príčinou bola najmä ich veľkosť, pre ktorú bolo veľmi ťažké tieto obrnence v dosahu ruských dronov patrične zamaskovať. Menšie vozidlá sa ukryjú ľahšie.

Ukrajinské skúsenosti

A práve Ukrajina má s vedením modernej vojny najväčšie skúsenosti. Preto sme k tejto téme oslovili šéfredaktora tamojšieho najväčšieho vojenského webu Militarnyj, Michajla Ljuksikova.

Na otázku, či má aj Ukrajina záujem o stredné tanky, odpovedal, že to je zatiaľ ma dlhšiu debatu. Hneď však dodal: „Naše jednotky sa boria s nedostatkom obrnených vozidiel a už len celkový počet týchto jednotiek znamená, že nemáme veľmi na výber“.

Pripomenul, že vozidlá s iba základnou pancierovou ochranou už nie sú viac vhodné pre moderné bojisko. „Aj napriek tomu francúzske AMX-10 RC našli vhodnú rolu ako vozidlá palebnej podpory, napádajúc ciele nepriamou paľbou. V skutočnosti sa presne takto teraz používajú mnohé tanky,“ dodal Ljuksikov.

Opýtali sme sa preto, aká ochrana tankov je aktuálne najlepšia – či je to základný pancier, protidronové klietky, reaktívny pancier, elektronické rušičky či systémy aktívnej ochrany. „Je to omnoho zložitejšie ako uprednostniť jedno riešenie pred inými,“ povedal šéfredaktor webu Militarnyj.

„Tankisti, s ktorými som sa rozprával, hovoria, že už vyvinuli ochranné systémy schopné prežiť veľký počet zásahov dronmi. Jeden veliteľ tankového práporu mi dokonca povedal, že jeden z ich tankov prežil 30 zásahov, kým bol vyradený,“ hovorí Ljuksikov a spomína aj prípady z iných, než ukrajinských bojísk.

„FPV drony sú presne navádzané a môžu opakovane zasahovať jedno citlivé miesto, kým nedosiahnu želaný efekt. Bolo by to možné, ak by bol tank lepšie obrnený? Vezmime si nedávny príklad izraelskej Merkavy z Libanonu. Jeden zásah dronu tam stačil na to, aby odpálil vezenú zásobu munície,“ popisuje Ljuksikov.

„Tank je navrhnutý tak, aby izoloval zásobu munície a zabránil takýmto prípadom. Teraz si predstavte podobný scenár na Ukrajine, kde jedno obrnené vozidlo môže byť napadnuté piatimi až desiatimi FPV dronmi naraz, pričom každý ovláda iný operátor. A to by bola zrejme len prvá vlna. Za takýchto podmienok je šanca, že tank zostane bojovo účinný, veľmi nízka,“ pokračuje šéfredaktor webu Militarnyj.

„Tým sa dostávame späť k otázke, či je lepší ťažší pancier alebo externé ochranné systémy – Merkava sa všeobecne považuje za jeden z najlepšie obrnených tankov na svete, ale stále ju možno poškodiť. Ak by bola vybavená aj dodatočnými ochrannými systémami, ktoré sme spomínali, jej šance na prežitie by boli výrazne vyššie,“ uzavrel Ljuksikov.

Ljuksikov ďalej zdôrazňuje, že aj v čase mieru rôzne krajiny používajú tanky rôznym spôsobom. Už len prírodné podmienky samotné znamenajú, že niektoré štáty nemôžu efektívne používať tradičné hlavné bojové tanky.

Napríklad Argentína sa dlhodobo spolieha na stroje TAM (Tanque Argentino Mediano), ktoré sú na podvozku nemeckých vozidiel Marder so 105 mm kanónom. Dôvodom je, že infraštruktúra v krajine si vyžaduje prísne hmotnostné limity. Stredné tanky zvažuje aj susedná Brazília.

Prírodné podmienky a tiež nedostatok dronov vo výzbroji protivníka podľa Ljuksikova znamenajú, že za takýchto okolností sa tradičné použitie tankov veľmi nezmení. To vlastne ilustroval aj príklad z Libanonu – FPV drony tam boli používané iba sporadicky, hoci práve tie podľa dostupných spôsobili izraelskej armáde niektoré z najhorších strát.

Vyše 100 dronov na ruský tank

O potrebe dodatočných ochranných systémov hovoril nedávno aj bývalý najvyšší veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Oleksandr Syrskyj. Podľa neho Ukrajina aj Rusko intenzívne vyvíjajú systémy na ochranu obrnenej techniky pred dronmi.

Ukrajinské systémy aktívnej ochrany sa ukazujú ako účinné a vedia zachytiť 60 až 80 percent útočiacich FPV dronov. Ďalšie vylepšenie týchto systémov môže podľa Syrského zmeniť situáciu a vrátiť obrnenej technike dôležitú rolu pri ofenzívnych operáciách.

O účinnosti ruských systémov zas hovoril veliteľ ukrajinského zboru Azov Denys Prokopenko. Podľa neho je čoraz ťažšie neutralizovať ruské tanky – a nie je to dané nejakým novým pancierom, ale vylepšovaním doplnkových ochranných prvkov.

Ruské tanky dostávajú viac reaktívneho panciera aj na miesta, ktoré boli predtým menej chránené, provizórne klietky na vežiach nahrádzajú sofistikovanejšie ochranné prvky priamo z továrne a vylepšujú sa aj systémy aktívnej ochrany.

Prokopenko spomína, že dva-tri ruské tanky teraz dokážu prekonať aj 10-15 km, kým sa ich podarí zastaviť a je na to treba okolo 125 dronov. A to môže byť len prvá vlna, ktorá má vyčerpať drony obrancov a potom môže prísť ďalší obrnený útok. (Pre úplnosť treba dodať, že tých 10-15 km nie je do hĺbky ukrajinskej obrany – pohyb tankov sa podarí väčšinou odhaliť ešte na ruskej strane.)